O večnej túžbe človeka...
Komorná výstava grafík Oresta Dubaya vo Vihorlatskom múzeu v Humennom

Vihorlatské múzeum v Humennom vo svojich výstavných priestoroch sprístupnilo komornú výstavu grafických diel národného umelca Oresta Dubaya, st. Výstava ponúka časť z bohatej tvorivej činnosti, ktorou sa autor preslávil doma i v zahraničí. Vystavovaný súbor lyrických čiernobielych grafík pochádza zo zbierok Vihorlatského múzea v Humennom, ako autorov dar múzeu v rodnom kraji. Výber diel je citovým ponorom a autorovým odkazom v procese hľadania odpovedí  o večnej túžbe človeka po naplnení svojho osudu.
Orest Dubay (15.8.1919 Veľká Poľana - 2.10.2005 Bratislava) - grafik, ilustrátor a maliar, patril k významným osobnostiam zakladateľskej generácie slovenských grafikov. Absolvoval odbor kreslenia na  SVŠT v Bratislave. Pôsobil na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty UK v Bratislave a ako rektor Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave. 

Na výtvarnej scéne aktívne pôsobil Orest Dubay od roku 1940. Bol členom niekoľkých zoskupení výtvarníkov. Vyznamenaný bol titulom laureáta Štátnej ceny K. Gottwalda, čestným členstvom v Accademia Fiorentina delle arti del disegno, v Accademia internazionale Tomaso Campanella v Ríme, nositeľom titulu zaslúžilý umelec a národný umelec, ako aj ďalších významných ocenení na domácej i zahraničnej výtvarnej scéne. Profesor, národný umelec Orest Dubay sa venoval grafike, maľbe, drevorezom a rytinám. Vystavoval doma i v zahraničí. V roku 1989 venoval rozsiahly súbor svojich diel Vihorlatskému múzeu (vtedy Vlastivednému múzeu) v Humennom. Od roku 1999 nesie Galerijná sieň Vihorlatského múzea v Humennom meno národného umelca Oresta Dubaya.
Posledná výstava diel Oresta Dubaya, st.  vo Vihorlatskom múzeu v Humennom sa konala v roku 2009 pri príležitosti  nedožitého autorovho  jubilea deväťdesiatich rokov. Autorov umelecký odkaz ocení v tomto roku aj mesto Humenné udelením Ceny mesta Humenné pre profesora, národného umelca Oresta Dubaya, in memoriam, v rámci osláv 699. výročia prvej doloženej písomnej zmienky o meste Humenné.
Mgr. Jana Fedičová
Vihorlatské múzeum Humenné



Orest Dubay, Prelúdium (1958)

Aktuálne podujatia



V tomto roku si verejnosť  pripomína 300. výročie narodenia najvýznamnejšej panovníčky svojej doby - Márie Terézie. Panovanie Márie Terézie sa významnou mierou zapísalo do politických, hospodárskych i kultúrnych dejín ako tereziánska epocha.
Plným titulom bola Mária Terézia cisárovná Svätej ríše rímskej nemeckého národa, kráľovná Uhorska, Česka, Chorvátska a Slavónska, arcivojvodkyňa Rakúska, vojvodkyňa Parmy a Piacenzy a veľkovojvodkyňa Toskánska. Mária Terézia sa narodila 13. mája v roku 1717 vo Viedni.
Pragmatickou sankciou svojho otca Karola VI. sa Mária Terézia  po otcovej smrti v roku 1740 stala panovníčkou. Na trón v Uhorsku a ďalších krajinách monarchie. Korunovaná bola v Prešporku (Bratislave) dňa 25. júna 1741. Panovala až do roku 1780 a od roku 1765 sa jej spoluvládcom stal syn Jozef II.

Ako pripomienka najvýznamnejšej panovníčky reforiem osvieteného absolutizmu sa vo Vihorlatskom múzeu v Humennom nachádza v priestoroch umelecko-historickej expozície Izba Márie Terézie. Túto miestnosť, ako aj ďalšie tri maľované miestnosti dal v zámku  zhotoviť Štefan XIV. Csáky (Portrét Márie Terézie sa nachádza aj v galérii uhorských panovníkov v Izbe uhorských kráľov na prízemí umelecko-historickej expozície múzea).
Izba Márie Terézie je prechodová miestnosť s oktogonálnym pôdorysom, ktorá predstavuje akýsi komunikačný uzol medzi priestormi prízemia západného krídla zámku. Plochy stien sú celé pokryté maľovaným iluzívnym ornamentom a figurálnymi kompozíciami. V rohoch stien sú skryté výklenky so vstavanými skriňami. Ich jednokrídlové dvere sú potiahnuté plátnom a plochu zdobí iluzívny rám pre portrét. Nad dverami sú pozdĺžne kazety s figurálnymi motívmi korunovačných a slávnostných sprievodov cisára Jozefa II. (1764 Franfurkt nad Mohanom), pápeža Klementa IV., Františka Lotrinského a Márie Terézie v roku 1741. Strop zdobí iluzívna kazeta ovenčená závesným festónom, v zrkadle ktorej je namaľovaný triumfálny sprievod panovníkov - Márie Terézie a Jozefa II. Maliarska výzdoba miestnosti Márie Terézie vznikla pravdepodobne okolo roku 1773. Nasvedčujú tomu viaceré historické fakty, ktoré sú zachytené na nástenných maľbách.
Koncept zachovanej iluzívnej výzdoby jednotlivých miestností humenského zámku zodpovedá dobovým módnym vplyvom, predovšetkým tradičnej rodovej vernosti uhorskému právu a cisárskemu majestátu. Ikonografia v Izbe Márie Terézie mnoho prezrádza aj o osvietenskej orientácii a sympatiám Štefana XIV. Csákyho k ideám panovania Márie Terézie a Jozefa II.
Vihorlatské múzeum v Humennom pozýva na prahu sezóny a počas blížiacich sa osláv Medzinárodného dňa múzeí vo Vihorlatskom múzeu v Humennom dňa 21. mája 2017 všetkých návštevníkov na prehliadku jedinečnej Izby Márie Terézie, ostatných maľovaných komnát, expozícií, výstav a podujatí v objekte zámku a priľahlého skanzenu.
Mgr. Zuzana Koščová,
historička Vihorlatského múzea v Humennom

   Na snímke:  Vyobrazenie triumfálneho sprievodu panovníkov - Márie Terézie a Jozefa II. v Izbe Márie Terézie. (Portrét kráľovnej Márie Terézie sa nachádza aj v galérii panovníkov v Izbe uhorských kráľov vo Vihorlatskom múzeu v Humennom) Foto: Juraj Kammer
Izba_MT
Pripomíname  si  300. výročie narodenia panovníčky Márie Terézie
Stopy tereziánskej epochy v humenskom zámku
Výstava Krása porcelánu

Výstavnú sezónu 2017 v Galerijnej sieni Oresta Dubaya Vihorlatského  múzea v Humennom od 18. mája  otvára Vihorlatské múzeum  sprístupnením výstavy porcelánu zo súkromnej zbierky  zberateľa Ing. Mirona Mihaliča z Košíc.
Obdivovateľom jemného  umenia, ktoré sa vo svojej ušľachtilej podobe rozšírilo od 18. storočia z Viedne, ponúka múzeum vo svojich výstavných priestoroch vyše dvesto ukážok porcelánových figurálnych diel, vázy, misy, dózy a jedálenské súpravy z obdobia 19. a 20. storočia. Tvarovo a farebne rozmanité vystavované exponáty pochádzajú z proveniencie známych výrobcov z územia bývalého Československa, Rakúska, Nemecka, Maďarska, Francúzska a Talianska. Nemecký porcelán je zastúpený značkou Meissen (známy "cibulák", ktorý pôvodne predstavoval granátové jablko), Ludwigsburg, Rosenthal, Weimar, Volkstedt - Rudolfstadt, Plauen. Výrobkom porcelánky v Meissene je aj vystavovaný porcelán s čínskymi motívmi. Maďarsko zastupuje značka Herend. Anglický porcelán predstavuje na výstave značka Wedgwood a Mintom,  Francúzsko svetoznáma manufaktúra Sévres a Limognes. Najpočetnejšiu zbierku porcelánu tvorí na výstave porcelán českých známych výrobcov - porcelánok v  Dubí pri Tepliciach,  Duchcov, Loket, Březová a  Thun.
Výstavu porcelánu vo výstavných priestoroch Vihorlatského múzea v Humennom  dopĺňajú  obrazové umelecké diela z prelomu 19. a 20. storočia zapožičané Šarišskou galériou v Prešove.
Výstava   potrvá do 31. augusta 2017. 
Mgr. Jana Fedičová
Vihorlatské múzeum v Humennom
porcelan_a3 (2)
Výstava Pohľady do stratena

Vihorlatské múzeum v Humennom sprístupňuje od 18. mája 2017  širokej verejnosti výstavu portrétov Márie Cingelovej. Autorka pochádza z obce Ulič v okrese Snina. Maľovaniu sa venuje od detstva, svoj talent  formovala pod vedením akademického maliara Ivana Chapčáka.
Bohaté skúsenosti nadobudla autorka na početných maliarskych plenéroch  a výstavách doma a v zahraničí.  V súčasnosti žije a pracuje v Taliansku vo Florencii, kde absolvovala štúdium maľby realistického portrétu na súkromnej škole maliarky Andrei Sole Costa. Spolupracuje s významnou talianskou portrétistkou Ersiliou Leonini, Je členkou umeleckej galérie Simultanea Spazzi D´Arte Florencia.
V tvorbe Márie Cingelovej prevládajú portréty a krajiny. Kresby, olejomaľby, ako aj neopakovateľné diela suchým pastelom na kartóne a dreve sú jedinečné štýlom, farebnosťou a vyjadrením hĺbky pocitov portrétovaných. Autorka je známa svojim citlivým ponorom do duše tých, ktorých maľuje. Vidí nie len tvár a vlasy... jej vlastná duša sa vnára do duší portrétovaných - rozumie im, vidí ich životy, prežíva ich radosti aj trápenia. Cingeľovej diela sú preto neopakovateľné a jedinečné. Také výnimočné, akými sme my všetci výnimoční so svojimi túžbami, snami radosťami, smútkami i nádejami.
Výstava vyše tridsiatich diel Márie Cingelovej potrvá vo výstavných priestoroch Vihorlatského múzea v Humennom
do 31. augusta 2017.
Mgr. Jana Fedičová
Vihorlatské múzeum v Humennom
Cingelova_a3
LEGENDÁRIUM 2017
Letná cestovateľská a poznávacia hra
s kultúrnymi pamiatkami Prešovského kraja
1. jún - 11. september 2017

VO VIHORLATSKOM MÚZEU V HUMENNOM ZÍSKAVATE:

Vihorlatské múzeum je lokalizačným miestom cez GPS v súťažnej hre LEGENDARIUM GO:
- Mobilná hra je stiahnuteľná do mobilu/tabletu na Google a AppStore alebo cez stránku www.legendarium.info
- Po lokalizácii cez GPS získava hráč súťažné body vo forme zliav na ďalšie výlety
• Stolovú hru získava hráč zdarma s hracími figúrkami a súťažným letákom
• Nálepku a kontrolný ústrižok Švejka (nalepuje sa do stolovej hry a kontrolný ústrižok do súťažného letáku) získava hráč za vstupné
• PEXESO získava hráč zdarma pri šiestej nálepke.

Informácie: www.legendarium.info
, www.muzeumhumenne.sk
legendarium2017
Cena pre Múzejné noviny

Múzejné noviny Vihorlatského múzea v Humennom získali ocenenie v prestížnej celoslovenskej súťaži Podnikové médium roka. Celoslovenskú súťaž formátov internej a externej komunikácie organizuje Klub podnikových médií. V tomto roku sa súťaž konala po štrnástykrát.
Tohtoročná súťaž Podnikové médium roka 2016 prebiehala v štrnástich kategóriách. Porota vyberala víťazov z 294 prihlásených formátov. Múzejné noviny 2016 Vihorlatského múzea v Humennom získali ocenenie v kategórii Časopisy neziskových a rozpočtových organizácií.
Aktuálne vyšli Múzejné noviny  pri príležitosti Medzinárodného dňa múzeí 2017 v jubilejnom vydaní po pätnástykrát. V priebehu organizovania súťaže Podnikové médium roka sa Múzejné noviny súťaže zúčastnili dvakrát a na svojom konte máme dve ocenenia - Ocenenie Podnikové médium roka 2011 a 2016. Veríme, že ďalšie ocenenia nachádzame aj v radoch čitateľov Múzejných novín, v širokej verejnosti našich terajších i budúcich návštevníkov. Všetky ročníky Múzejných novín 2003 - 2017 nájdu záujemcovia na stránke Vihorlatského múzea www.muzeumhumenne.sk v sekcii Archív - Múzejné noviny. Viac informácií o súťaži na www.podnikovemedium.sk
.
Mgr. Jana Fedičová
Vihorlatské múzeum v Humennom
IMG_9123_small
Regionálna súťaž hudobného folklóru dospelých

Vihorlatské  múzeum v Humennom pripravuje  dňa  16. septembra 2017 v areáli skanzenu Vihorlatského múzea  v Humennom  regionálnu  súťaž  hudobného folklóru dospelých pre okresy Humenné, Snina  a Medzilaborce (v prípade nepriaznivého počasia sa súťaž uskutoční v priestoroch Vihorlatského múzea v Humennom).
Súťaž je zameraná na oživovanie a uchovávanie tradičného folklóru regiónu horného Zemplína. Základnými súťažnými podmienkami je vek účastníkov starších ako 15 rokov, hudobný repertoár z jednotlivých oblastí horného Zemplína a prezentácia v krojovom oblečení.  Prosíme záujemcov a zriaďovateľov folklórnych zoskupení, aby v prípade záujmu o účasť v regionálnej súťaži zasielali svoje záväzné prihlášky do 25. augusta 2017 na adresu: Vihorlatské múzeum v Humennom, Námestie slobody 1, 066 01 Humenné alebo na e-mailovú adresu: kerekanic@centrum.sk s označením Regionálna súťaž hudobného folklóru dospelých 2017.
Kontaktná osoba:
Mgr. Miroslav Kerekanič, 057 7752240, 0915 704 567,  e-mail:  kerekanic@centrum.sk


Propozície súťaže a Súťažná prihláška
Výstava Neželaní votrelci vo Vihorlatskom múzeu v Humennom

Vihorlatské múzeum v Humennom sprístupnilo koncom júla v priestoroch prírodovednej expozície panelovú výstavu pod názvom Neželaní votrelci − Invázne botanické druhy okolo nás. Inštalované informačné panely zapožičané Východoslovenským múzeom v Košiciach približujú záujemcom základné obrazové a textové informácie o aktuálnej problematike výskytu a pôsobenia nepôvodných rastlinných druhov na našom území.
Záujemcovia majú možnosť získať základné poznatky o výskyte inváznych botanických druhov, ktorých negatívny vplyv je predovšetkým environmentálny a zdravotný. Invázne rastliny rýchlo obsadzujú nové lokality, vytláčajú domáce druhy z pôvodných biotopov, narúšajú rovnováhu ekosystémov a menia vzhľad krajiny  Často sú zdravotným rizikom kvôli alergénom a hostiteľstvu nových škodcov.
Aktuálna  výstava na viac než desiatke informačných panelov ponúka návštevníkom zároveň poznatky o  spôsoboch ochrany a likvidácie najviac rozšírených inváznych druhov rastlín v našom prostredí.
Panelová výstava v priestoroch Prírodovednej expozície Vihorlatského múzea v Humennom potrvá do 31. októbra 2017.
Mgr. Jana Fedičová
Vihorlatské múzeum v Humennom

nezelani_votrelci_a31
Trinásť ruských výtvarníkov vystavuje  vo Vihorlatskom múzeu v Humennom výstava Štyri ročné obdobia − Slovensko v tvorbe ruských umelcov
Mágia zážitku vo farbách
Vihorlatské múzeum v Humennom sprístupnilo pre svojich návštevníkov unikátnu výstavu trinástich súčasných ruských autorov, členov moskovskej Medzinárodnej akadémie kultúry a umenia, pod názvom Štyri ročné obdobia − Slovensko v tvorbe ruských umelcov. Putovná výstava diel ruských umelcov inšpirovaných slovenským prostredím čerpá z niekoľkoročnej spolupráce slovenského a ruského umeleckého sveta a myšlienky spojiť  okamžiky dojmov zo slovenského prostredia v tvorbe významných ruských  umelcov.
Galerijné priestory Vihorlatského múzea ponúkajú na viac než štyridsiatich plátnach farebné zážitky autorov, ktoré vznikali počas niekoľkých plenérových pobytov umelcov  na Slovensku, organizovaných z iniciatívy Andreja Smoláka, riaditeľa slovenskej filiálky Medzinárodnej  akadémie kultúry a umenia so sídlom v Snine, zároveň člena  Medzinárodnej akadémie kultúry a umenia v Moskve a riaditeľa Galérie Andrej Smolak v Snine. Očarenie magickými prírodnými scenériami, architektúrou, kultúrnymi pamiatkami a rázovitou tradičnou kultúrou Slovenska,  zvečnili výtvarníci do  svojich farebných výpovedí. V rámci výstavy sa môžu návštevníci kochať zákutiami súčasnej a historickej architektúry turistami navštevovaných slovenských miest, túlať sa s autormi horskými dolinami a stráňami v Poloninách pod Karcabou a Gazdoráňom, vnímať pokojnú vodnú hladinu starinskej vodnej nádrže a pokúsiť sa precítiť pominuteľnosť okamžikov meniaceho sa sveta okolo nás.
Časť aktuálne vystavovaných diel pochádza z úspešnej výstavnej prezentácie autorov v Moskve a v Bratislave. V poslednom období tvorilo na území Slovenska vyše štyridsať ruských maliarov − členov Medzinárodnej akadémie kultúry a umenia. Ich tvorba je na našom území prezentovaná v rámci novoutvorených galerijných priestorov na zámku Ľupča, v Detve a Rišňovciach. Putovná výstava sa v septembri za účasti autorov stane súčasťou programu 24. ročníka Medzinárodného výtvarného festivalu Galérie Andrej Smolák v Snine a následných výstav v mestách Trenčín, Košice a Komárno.
Pútava výstava s nádychom príjemnej melanchólie a pokoja, zachytávajúca najkrajšie zákutia slovenských kultúrnych a prírodných území, potrvá vo Vihorlatskom múzeu  v Humennom do konca augusta 2017.
Mgr. Jana Fedičová
Vihorlatské múzeum v Humennom
4obdobia2017
Hráme pod hviezdami

Vihorlatské múzeum v Humennom v spolupráci so Súkromnou základnou umeleckou školou Múza v Humennom a Vihorlatskou hvezdárňou v Humennom pozývajú dňa 9. septembra 2017 o 19.00 hodine do areálu Expozície ľudovej architektúry a bývania  Vihorlatského múzea v Humennom (skanzenu) na tretí ročník spoločného hudobného podujatia pod názvom Hráme pod hviezdami. 
Priestory prírodného pódia v autentickom prostredí nočného skanzenu v koncertnom vystúpení oživia hostia Katka Koščová, Dano Špiner, ženský komorný zbor z Humenného  Womanvocal a školský orchester Múzaband Súkromnej základnej umeleckej školy Múza Humenné. Súčasťou programu bude zaujímavé pozorovanie nočnej oblohy a odborný výklad humenských astronómov  o hviezdach.
(Predaj vstupeniek: SZUŠ Múza)
Mgr. Jana Fedičová
Vihorlatské múzeum v Humennom
hrame2017
Z odkazu Adolfa Ivanoviča Dobrianskeho pre súčasnosť
vo Vihorlatskom múzeu v Humennom
Vedecká konferencia vo Vihorlatskom múzeu v Humennom
Spomienkové slávnosti v Michalovciach, Rudlove, Čertižnom a Medzilaborciach

Vihorlatské múzeum v Humennom pozýva v dňoch 1. − 3. septembra 2017 na druhý ročník spomienkových podujatí  venovaných 200. výročiu narodenia významného rusínskeho dejateľa horného Zemplína Adolfa Ivanoviča Dobrianskeho v trojdňovom spoločensko-kultúrnom a prednáškovom programe pod názvom Odkaz Adolfa Ivanoviča Dobrianskeho pre súčasnosť. Adolf Ivanovič Dobriansky (1817 − 1901)
bol významným politikom, publicistom a vedúcou osobnosťou rusínskeho národného obrodenia. Narodil sa v obci Rudlov v okrese Vranov nad Topľou, pochovaný je v obci Čertižné v okrese Medzilaborce.
Tohtoročný spomienkový program začína dňa 1. septembra 2017  slávnostnou liturgiou v Pravoslávnom katedrálnom chráme sv. Cyrila a Metoda v Michalovciach a spoločenským stretnutím účastníkov  pri michalovskom pamätníku A. I. Dobrianskeho. Obdobné verejné spomienkové podujatia sa v dňoch 2. a  3. septembra 2017 uskutočnia v meste Medzilaborce,  v obci Rudlov pri rodnom dome Dobrianskeho a v Čertižnom na  mieste posledného odpočinku  tohto veľkého dejateľa 19. storočia (program jednotlivých podujatí na www.muzeumhumenne.sk).
Podujatie sa koná v rámci septembrových  Dní európskeho kultúrneho dedičstva 2017, ako vklad múzea k zvyšovaniu  povedomia obyvateľov o miestnom kultúrnom dedičstve a pocitu spolupatričnosti s európskym kultúrnym dedičstvom.
Súčasťou trojdňového programu spomienkového podujatia bude dňa 1. septembra 2017 so začiatkom o 14.00 hodine na pôde Vihorlatského múzea v Humennom vedecká konferencia venovaná odkazu A. I. Dobrianskeho v socio-kultúrnych kontextoch svojej doby so zameraním na teologicko-kultúrny aspekt a národno-hospodárske, politické a národnostné aktivity Adolfa Ivanoviča Dobrianskeho.
V rámci  prednáškového programu sa účastníkom konferencie prihovoria prof. ThDr. Ján Šafin, PhD., dekan Pravoslávnej bohosloveckej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove, Mgr. Milan Jasik, správca grécko-katolíckej farnosti v Oľke, člen Obščestva Joana Krestiteľa Doc. PhDr. Andrej Antoňák, CSc., Mgr. Alexander Onufrák, PhD. z Katedry politológie Filozofickej fakulty Univerzity  P. J. Šafárika v Košiciach, Dr. Marianna Ljavinyec (Maďarsko), členka historickej komisie Svetového kongresu Rusínov  a Doc. PhDr. Ivan Mrva, CSs., riaditeľ Slovenského historického ústavu Matice slovenskej.
Podujatie sa koná v spolupráci s Rusínskym záujmovým združením, Maticou slovenskou, Obščestvom sv. Joana Krestiteľa, mestami Michalovce, Humenné a Medzilaborce, obcami Rudlov a Čertižné, Pravoslávnou bohosloveckou fakultou Prešovskej univerzity v Prešove, Katedrou politológie Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Rusínskej obrody na Slovensku a Svetovým kongresom Rusínov.
Finančne podujatie podporili Úrad vlády slovenskej republiky v programe Kultúra národnostných menšín 2017, Matica slovenská, mestá Michalovce, Humenné, Medzilaborce a obce Rudlov a Čertižné.
Mgr. Jana Fedičová
Vihorlatské múzeum v Humennom
Odborný seminár o ochrane kultúrneho dedičstva na Slovensku a v Nórsku
Drevená architektúra - sakrálna a svetská

Vihorlatské múzeum v Humennom a partneri − nezisková organizácia Karpatské  drevené cerkvi, občianske združenie Karpatské obzory a nórska organizácia Riksantikvaren pozývajú na seminár venovaný súčasnému stavu a programu ochrany pamiatok drevenej architektúry na Slovenku a v Nórsku.
Odborný seminár pod názvom Drevená architektúra − sakrálna a svetská sa uskutoční dňa 31. augusta 2017 v koncertnej sieni Vihorlatského múzea v Humennom so začiatkom o 9. 30 hod.
V odbornej časti zaznejú príspevky venované tridsaťtriročnej činnosti skanzenu Vihorlatského múzea v Humennom a  praktickým postupom pri záchrane tradičnej  architektúry a ľudovej kultúry, skúsenostiam Nadácie pre ochranu biodiverzity Karpát pri obnove tradičnej architektúry na hornom Zemplíne, zhodnoteniu úrovne starostlivosti o pamiatky  z pohľadu Pamiatkového úradu Slovenskej republiky a spolupráci neziskovej organizácie Karpatské drevené cerkvi  a občianskeho združenia Karpatské obzory v programe starostlivosti o drevené chrámy na Slovensku a v Nórsku.
Súčasťou scenára  bude otvorenie fotografickej výstavy Drevené chrámy Nórska s tematikou drevenej sakrálnej architektúry v Nórsku a komentovaná prehliadka umelecko-historickej expozície a skanzenu Vihorlatského múzea v Humennom.
Vihorlatské múzeum v Humennom a partneri sa týmito podujatím pripájajú k septembrovým Dňom európskeho kultúrneho dedičstva 2017 a úsiliu upriamiť pozornosť širokej verejnosti na mimoriadne hodnoty európskeho kultúrneho dedičstva, zvýšiť povedomie obyvateľstva o miestnom dedičstve a prehĺbiť záujem verejnosti  o  spoločnú ochranu kultúrneho dedičstva.
Aktivita je financovaná z grantov Islandu, Lichtenštajnska a Nórska prostredníctvom grantov EHP a spolufinancovaná zo štátneho rozpočtu  Slovenskej republiky.
Mgr. Jana Fedičová
Vihorlatské múzeum v Humennom