Insita 2005
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Insita 2005 - 2016
Archív - podujatia
|
Ročníky
|
||||||||||||
|
Dokumenty
|
||||||||||||
INSITA HUMENNÉ predstavuje viacročný medzinárodný projekt stretávania zástupcov špecifického výtvarného prejavu, inšpirovaného tradičným ľudovým umením a insitnej tvorby. Realizácia výtvarných diel sa uskutočňuje v prírodnom prostredí Areálu ľudovej architektúry a bývania v humenskom skanzene, ktoré prirodzene komunikuje s touto tvorbou. Naším zámerom je koncentrovať tvorivé autorské výsledky v myšlienke postupného zriadenia stálej expozície týchto diel.
Kto sú vlastne insitní umelci?
Tvorivé individuality, ktoré nevyrastajú v rámci žiadnej profesionálnej školy ani smeru. Združujú sa zo všetkých spoločenských vrstiev, pričom vôbec nezáleží na stupni vzdelania, povolania, veku. Svojím vzťahom k realite, výberu tém, kompozičnými postupmi, sa jednotliví tvorcovia vzájomne líšia. Prevažná väčšina z nich tvorí spamäti a to, čo o námete vedia, nie to, čo bezprostredne vidia. Spája ich úprimnosť výpovede, originalita, nekonvenčnosť, nepoznajú anatómiu, perspektívu, tieňovanie, nemajú výtvarné poučenie. To všetko prekonávajú vášnivým zaujatím a vrodeným citom pre harmóniu, ktorá dáva ich dielam poriadok a jednotu. Pochopiť ich, znamená prispôsobiť sa ich jednoduchosti, pretože človek, ktorého myslenie je jednoduché, je schopný žiť vo svojich predstavách a pokladať ich pritom za spomienky.
Trochu inú skupinu účastníkov tvoria zástupcovia tradičného ľudového umenia, ktorí buď nadväzujú na zväčša slovenskú ľudovú rezbársku a maliarsku tradíciu alebo sú jej priamymi nositeľmi. Avšak hranica medzi výrazom ľudových a insitných tvorcov je veľmi pohyblivá a vzájomné presahy nie sú vylúčené, ba opačne, môžu spoluvytvárať celkovú výpoveď diela.
Orientácia na túto oblasť tvorby súvisí s hľadaním autenticity výtvarného prejavu a koexistencie s prírodným prostredím, v ktorom sa realizácia diel uskutočňuje.
Projekt vznikol z iniciatívy a odbornej garancie Vihorlatského osvetového strediska v Humennom (VOS) v spolupráci s Vihorlatským múzeom v Humennom (VM) v roku 2005. Po zlúčení VOS s VM v roku 2015 je odvtedy jeho organizátorom Vihorlatské múzeum v Humennom. Súčasťou jednotlivých ročníkov projektu sú rôznorodé sprievodné podujatia a výstavy, ktoré predstavujú buď verejné alebo súkromné zbierky insitného umenia alebo autorské a skupinové profily z tvorby účastníkov.
Od začiatku projektu sa vytvára a dopĺňa zbierkový fond Vihorlatského múzea o diela zúčastnených autorov pre zamýšľanú galériu.
Kto sú vlastne insitní umelci?
Tvorivé individuality, ktoré nevyrastajú v rámci žiadnej profesionálnej školy ani smeru. Združujú sa zo všetkých spoločenských vrstiev, pričom vôbec nezáleží na stupni vzdelania, povolania, veku. Svojím vzťahom k realite, výberu tém, kompozičnými postupmi, sa jednotliví tvorcovia vzájomne líšia. Prevažná väčšina z nich tvorí spamäti a to, čo o námete vedia, nie to, čo bezprostredne vidia. Spája ich úprimnosť výpovede, originalita, nekonvenčnosť, nepoznajú anatómiu, perspektívu, tieňovanie, nemajú výtvarné poučenie. To všetko prekonávajú vášnivým zaujatím a vrodeným citom pre harmóniu, ktorá dáva ich dielam poriadok a jednotu. Pochopiť ich, znamená prispôsobiť sa ich jednoduchosti, pretože človek, ktorého myslenie je jednoduché, je schopný žiť vo svojich predstavách a pokladať ich pritom za spomienky.
Trochu inú skupinu účastníkov tvoria zástupcovia tradičného ľudového umenia, ktorí buď nadväzujú na zväčša slovenskú ľudovú rezbársku a maliarsku tradíciu alebo sú jej priamymi nositeľmi. Avšak hranica medzi výrazom ľudových a insitných tvorcov je veľmi pohyblivá a vzájomné presahy nie sú vylúčené, ba opačne, môžu spoluvytvárať celkovú výpoveď diela.
Orientácia na túto oblasť tvorby súvisí s hľadaním autenticity výtvarného prejavu a koexistencie s prírodným prostredím, v ktorom sa realizácia diel uskutočňuje.
Projekt vznikol z iniciatívy a odbornej garancie Vihorlatského osvetového strediska v Humennom (VOS) v spolupráci s Vihorlatským múzeom v Humennom (VM) v roku 2005. Po zlúčení VOS s VM v roku 2015 je odvtedy jeho organizátorom Vihorlatské múzeum v Humennom. Súčasťou jednotlivých ročníkov projektu sú rôznorodé sprievodné podujatia a výstavy, ktoré predstavujú buď verejné alebo súkromné zbierky insitného umenia alebo autorské a skupinové profily z tvorby účastníkov.
Od začiatku projektu sa vytvára a dopĺňa zbierkový fond Vihorlatského múzea o diela zúčastnených autorov pre zamýšľanú galériu.
Partneri:
Miestny odbor Matice slovenskej (2005 -2008, 2010-2012, 2014-2016
Slovenská národná galéria Bratislava (2006)
Asociácia priateľov francúzskeho jazyka na Hornom Zemplíne (2008)
Bulharský kultúrny inštitút Bratislava (2010, 2011)
Warsztat Terapii Zajeciowej v Starej Wśi (2013 - 2015)
Národné osvetové centrum Bratislava (2016)
Miestny odbor Matice slovenskej (2005 -2008, 2010-2012, 2014-2016
Slovenská národná galéria Bratislava (2006)
Asociácia priateľov francúzskeho jazyka na Hornom Zemplíne (2008)
Bulharský kultúrny inštitút Bratislava (2010, 2011)
Warsztat Terapii Zajeciowej v Starej Wśi (2013 - 2015)
Národné osvetové centrum Bratislava (2016)
Sponzori:
František Berdák, Humenné (2005-2016)
Edita Korbová - Lahôdky Laverna, Humenné (2005)
Emília Čerhitová - Reštaurácia Bergamo, Humenné (2007, 2010)
Milan Suchara- Reštaurácia Kudlovčanka Humenné (2010)
Peter Polanský - Reštaurácia YES, Humenné (2010)
Mária Čaklošová - Veľkoobchod ovocia a zeleniny, Humenné (2010)
Firma JP-Ján Pľuta: Štrky a piesky, Humenné (2012, 2013)
Ing. Peter Bodor, Vranov nad Topľou (2013, 2014)
František Berdák, Humenné (2005-2016)
Edita Korbová - Lahôdky Laverna, Humenné (2005)
Emília Čerhitová - Reštaurácia Bergamo, Humenné (2007, 2010)
Milan Suchara- Reštaurácia Kudlovčanka Humenné (2010)
Peter Polanský - Reštaurácia YES, Humenné (2010)
Mária Čaklošová - Veľkoobchod ovocia a zeleniny, Humenné (2010)
Firma JP-Ján Pľuta: Štrky a piesky, Humenné (2012, 2013)
Ing. Peter Bodor, Vranov nad Topľou (2013, 2014)
Termín: 17. - 24.7.2005
Účastníci: 12 umelcov
Slovensko: Zuzana Baranová / Humenné, Jozef Blažník / Humenné, Andrej Gavula / Čabiny, Miroslav Potoma / Stročín, Miloslav Semančík / Poprad, Tibor Gurin / Spišská Nová Ves, Anton Budzák / Poprad
Maďarsko: István Kiss / Eger
Poľsko: Marian Garwona / Przemyśl, Boguslaw Iwanowski / Tyrawia Woloska, Leszek Matysiak / Przemyśl
Taliansko: Antonio Protto / Mandria
Sprievodné podujatia:
Poznávací program: Svidník - prehliadka etnograficko-historickej expozície Múzea ukrajinsko-rusínskej kultúry s výkladom, návšteva ateliéru Miroslava Potomu v Stročíne.
Výstava: Výstava zo súkromnej zbierky naivného umenia Antonia Protta (kurátori: Antonio Protto, Mgr. Mária Mišková), výstavná sieň VOS: 21.7.-31.8.2005 a následné reprízy v Starej Ľubovni, Svidníku, Bardejove, Vranove nad Topľou, Michalovciach, Prešove a Košiciach.
---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Výstava zo zbierok insitného umenia Antonia Protta
Výstavná sieň Vihorlatského osvetového strediska v Humennom: 22.7.-26.8.2005
Vystavená kolekcia 40 malieb z medzinárodnej zbierky insitného umenia Antonia Protta, maliara, zberateľa a organizátora výtvarných sympózií a výstav. Antonio Protto žije v Mandrii, neďaleko Turína. Narodil sa v roku 1948 v talianskom mestečku Chivacco. Nachádza sa 40 km od Turína, v ktorom Protto strávil svoj profesionálny život v známej automobilke Fiat. Od mladosti inklinoval k umeniu. Ovplyvnený naivnými maliarmi Piemontu, prekrásnymi scenériami na talianske Alpy a životom ľudí pod nimi, začal svoju výtvarnú výpoveď presne o jeho obklopujúcich reáliách. V kontraste s veľhorami sú ľudia na Antoniových obrazoch zobrazovaní v zmenšenom merítku, čím získavajú až karikatúrnu podobu. Avšak toto zdanie prekrýva skutočnosť, že srdečnosť, vľúdnosť a veselosť vidiečanov v určite neľahkých životných a pracovných podmienkach dominuje aj v drsnom prostredí.
Ako Protto rozvíjal svoje výtvarné i organizátorské aktivity a prejavoval hlboký obdiv k tvorcom naivného umenia, začal so systematickým zberom diel najvýznamnejších predstaviteľov. Počet zastúpených autorov v jeho zbierke sa už pohybuje okolo 200 autorov z rôznych krajín (Slovinsko, Chorvátsko, Česká republika, Bulharsko, Srbsko, Poľsko, Rumunsko, Slovensko, Nemecko, Argentína).
V polovici 90-tych rokov spoznáva naivných maliarov krajín bývalej Juhoslávie a začína sa zúčastňovať spoločných tvorivých výstav a sympózií. Nakoniec sa aj sám stáva organizátorom výtvarných plenérov v Mandrii a otvoril tak možnosti vzájomných pracovných a ľudských kontaktov v medzinárodnom kontexte. Protto bol prvýkrát na Slovensku na pozvanie rezbára a maliara Pavla Šarišského v roku 2001. Pavol Šarišský zomrel v roku 2004 a dnešná vernisáž a uvedenie projektu Insita v Humennom sa realizuje na jeho počesť a súčasne chce byť pokračovaním v šírení tvorivého a radostného posolstva a medzinárodnej spolupráce.
Účastníci: 12 umelcov
Slovensko: Zuzana Baranová / Humenné, Jozef Blažník / Humenné, Andrej Gavula / Čabiny, Miroslav Potoma / Stročín, Miloslav Semančík / Poprad, Tibor Gurin / Spišská Nová Ves, Anton Budzák / Poprad
Maďarsko: István Kiss / Eger
Poľsko: Marian Garwona / Przemyśl, Boguslaw Iwanowski / Tyrawia Woloska, Leszek Matysiak / Przemyśl
Taliansko: Antonio Protto / Mandria
Sprievodné podujatia:
Poznávací program: Svidník - prehliadka etnograficko-historickej expozície Múzea ukrajinsko-rusínskej kultúry s výkladom, návšteva ateliéru Miroslava Potomu v Stročíne.
Výstava: Výstava zo súkromnej zbierky naivného umenia Antonia Protta (kurátori: Antonio Protto, Mgr. Mária Mišková), výstavná sieň VOS: 21.7.-31.8.2005 a následné reprízy v Starej Ľubovni, Svidníku, Bardejove, Vranove nad Topľou, Michalovciach, Prešove a Košiciach.
---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Výstava zo zbierok insitného umenia Antonia Protta
Výstavná sieň Vihorlatského osvetového strediska v Humennom: 22.7.-26.8.2005
Vystavená kolekcia 40 malieb z medzinárodnej zbierky insitného umenia Antonia Protta, maliara, zberateľa a organizátora výtvarných sympózií a výstav. Antonio Protto žije v Mandrii, neďaleko Turína. Narodil sa v roku 1948 v talianskom mestečku Chivacco. Nachádza sa 40 km od Turína, v ktorom Protto strávil svoj profesionálny život v známej automobilke Fiat. Od mladosti inklinoval k umeniu. Ovplyvnený naivnými maliarmi Piemontu, prekrásnymi scenériami na talianske Alpy a životom ľudí pod nimi, začal svoju výtvarnú výpoveď presne o jeho obklopujúcich reáliách. V kontraste s veľhorami sú ľudia na Antoniových obrazoch zobrazovaní v zmenšenom merítku, čím získavajú až karikatúrnu podobu. Avšak toto zdanie prekrýva skutočnosť, že srdečnosť, vľúdnosť a veselosť vidiečanov v určite neľahkých životných a pracovných podmienkach dominuje aj v drsnom prostredí.
Ako Protto rozvíjal svoje výtvarné i organizátorské aktivity a prejavoval hlboký obdiv k tvorcom naivného umenia, začal so systematickým zberom diel najvýznamnejších predstaviteľov. Počet zastúpených autorov v jeho zbierke sa už pohybuje okolo 200 autorov z rôznych krajín (Slovinsko, Chorvátsko, Česká republika, Bulharsko, Srbsko, Poľsko, Rumunsko, Slovensko, Nemecko, Argentína).
V polovici 90-tych rokov spoznáva naivných maliarov krajín bývalej Juhoslávie a začína sa zúčastňovať spoločných tvorivých výstav a sympózií. Nakoniec sa aj sám stáva organizátorom výtvarných plenérov v Mandrii a otvoril tak možnosti vzájomných pracovných a ľudských kontaktov v medzinárodnom kontexte. Protto bol prvýkrát na Slovensku na pozvanie rezbára a maliara Pavla Šarišského v roku 2001. Pavol Šarišský zomrel v roku 2004 a dnešná vernisáž a uvedenie projektu Insita v Humennom sa realizuje na jeho počesť a súčasne chce byť pokračovaním v šírení tvorivého a radostného posolstva a medzinárodnej spolupráce.
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Insita 2006
Termín: 9.-16.7.2006
Účastníci: 17 umelcov
Slovensko: Jozef Blažník / Humenné, Anton Budzák / Poprad, Andrej Gavula / Čabiny, Tibor Gurin / Spišská Nová Ves, Michal Hutník/Stará Ľubovňa, Jana Michalková / Jasenov, Marek Mikluš / Klenov, Bohumil Novák / Humenné, Miloslav Semančík / Poprad, Slavomír Pálenčík / Vranov nad Topľou, Martin Tkáč / Vranov nad Topľou
Maďarsko: István Kiss / Eger
Poľsko: Zbigniew Bednarczyk / Ostrów, Wanda Walczak / Radymno, Marian Garwona / Przemyśl
Taliansko: Antonio Protto / Mandria, Guido Vedovato / Quinto Vicentino
Sprievodné podujatia:
Poznávací program: Bardejov - prehliadka expozícií Šarišského múzea s výkladom, prehliadka kostola sv.Egídia a skanzenu v Bardejovských kúpeľoch, stretnutie s miestnymi výtvarníkmi
Výstavy: Insitné umenie zo zbierok SNG v Bratislave (kurátorka: PhDr.Katarína Čierna) - výstavné priestory VM: 13.7.-5.9.2006
Guido Vedovato - maľba, István Kiss - drevená plastika (kurátorka: Mgr.Mária Mišková) - výstavná sieň VOS: 14.7.-14.9.2006 a následné reprízy vo Vranove nad Topľou, Svidníku, Michalovciach, Bardejove, Starej Ľubovni, Prešove a v Przemyśli.
---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Guido Vedovato - maľba, István Kiss - drevená plastika
Vihorlatské múzeum v Humennom, 14.7.-14.9.2006
Guido VEDOVATO
Narodil sa v roku 1961 v severnom Taliansku, v meste Vicenza. Ako samouk začal maľovať okolo roku 1978 a svoje práce začal verejne prezentovať od roku 1986. Doma i v zahraničí (Taliansko, Francúzsko, Rakúsko, Španielsko, Slovinsko, Srbsko, Chorvátsko, Portugalsko, Švajčiarsko, Dánsko, Grécko, Anglicko, Kanada, USA a aktuálnou výstavou aj prvýkrát na Slovensku).
Jeho diela sa nachádzajú v zbierkach múzeí:
National Naive Art Museum Cesare Zavattini /Taliansko
Bages International naive art Museum /Francúzsko
Slovenian naive Art Museum /Slovinsko
Jaén International Naive Art Museum /Španielsko
International Naive Art Museum Y.M. Daigle /Kanada
MIDAN International Naive Art Museum Vicq /Francúzsko
Museum of naive art Jagodina /Srbsko
Museum likovnich samorasnikov Trebnje /Slovinsko
Vihorlatské múzeum v Humennom /Slovensko
Vedovato je citlivým pozorovateľom sveta, fascinuje ho dedinský život, príroda, človek, zviera. Všetky prvky obrazovej kompozície nesú v sebe znaky farebnej expresivity, vyváženej kompozície, zmysel pre výpravnosť deja a obrazovú skratku s dávkou láskavého humoru. Do popredia umiestňuje ľudské či zoomorfné motívy s výrazne veľkými končatinami, akoby kládol dôraz na ich celoživotne dôležitú funkciu. Aj ťažký a lopotný život ľudí na vidieku sa sústreďuje hlavne na prácu rúk a neustály pohyb nôh. Túto personifikáciu si Quido osvojil a svojským spôsobom tak vzdáva človeku svoju úctu.
Žije a tvorí v Taliansku, v meste Quinto Vicentino.
István KISS
Narodil sa v roku 1955. Žije a tvorí v Maďarsku, v meste Eger. Je samouk, rezbárstvu sa systematickejšie a intenzívnejšie začal venovať od roku 2000. Dokáže súčasne pracovať na viacerých tematických cykloch či už v nízkom reliéfe alebo solitérnej plastike. Zaujímajú ho témy, ktoré buď bezprostredne súvisia so životom a prácou (pestovanie, spracovanie a výroba vína), alebo s historickým a duchovným rozmerom maďarskej i uhorskej kultúry (témy veľkých historických a štátotvorných postáv alebo svätcov). Kým solitérne plastiky necháva vyznieť v prírodnej kráse dreva, reliéfy aj polychrómuje a zlatí.
Istvan Kiss je je typom rezbára s mimoriadne precíznou a remeselne zdatnou zručnosťou, ktorú účinne spája so zmyslom pre osobné vyjadrenie témy. Svoj obdiv a lásku k drevu vyjadruje nielen odkazom na tradičné rezbárske zdobenie domov a remeselnú zručnosť ich majstrov, keď kolíska, koč i truhla predstavovali líniu ľudského života, ale aj hľadaním svojho miesta v živote.
„Mojím poslaním je realizácia obrazov, v ktorých nájdu ľudia svoje potešenie.“
Účastníci: 17 umelcov
Slovensko: Jozef Blažník / Humenné, Anton Budzák / Poprad, Andrej Gavula / Čabiny, Tibor Gurin / Spišská Nová Ves, Michal Hutník/Stará Ľubovňa, Jana Michalková / Jasenov, Marek Mikluš / Klenov, Bohumil Novák / Humenné, Miloslav Semančík / Poprad, Slavomír Pálenčík / Vranov nad Topľou, Martin Tkáč / Vranov nad Topľou
Maďarsko: István Kiss / Eger
Poľsko: Zbigniew Bednarczyk / Ostrów, Wanda Walczak / Radymno, Marian Garwona / Przemyśl
Taliansko: Antonio Protto / Mandria, Guido Vedovato / Quinto Vicentino
Sprievodné podujatia:
Poznávací program: Bardejov - prehliadka expozícií Šarišského múzea s výkladom, prehliadka kostola sv.Egídia a skanzenu v Bardejovských kúpeľoch, stretnutie s miestnymi výtvarníkmi
Výstavy: Insitné umenie zo zbierok SNG v Bratislave (kurátorka: PhDr.Katarína Čierna) - výstavné priestory VM: 13.7.-5.9.2006
Guido Vedovato - maľba, István Kiss - drevená plastika (kurátorka: Mgr.Mária Mišková) - výstavná sieň VOS: 14.7.-14.9.2006 a následné reprízy vo Vranove nad Topľou, Svidníku, Michalovciach, Bardejove, Starej Ľubovni, Prešove a v Przemyśli.
---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Guido Vedovato - maľba, István Kiss - drevená plastika
Vihorlatské múzeum v Humennom, 14.7.-14.9.2006
Guido VEDOVATO
Narodil sa v roku 1961 v severnom Taliansku, v meste Vicenza. Ako samouk začal maľovať okolo roku 1978 a svoje práce začal verejne prezentovať od roku 1986. Doma i v zahraničí (Taliansko, Francúzsko, Rakúsko, Španielsko, Slovinsko, Srbsko, Chorvátsko, Portugalsko, Švajčiarsko, Dánsko, Grécko, Anglicko, Kanada, USA a aktuálnou výstavou aj prvýkrát na Slovensku).
Jeho diela sa nachádzajú v zbierkach múzeí:
National Naive Art Museum Cesare Zavattini /Taliansko
Bages International naive art Museum /Francúzsko
Slovenian naive Art Museum /Slovinsko
Jaén International Naive Art Museum /Španielsko
International Naive Art Museum Y.M. Daigle /Kanada
MIDAN International Naive Art Museum Vicq /Francúzsko
Museum of naive art Jagodina /Srbsko
Museum likovnich samorasnikov Trebnje /Slovinsko
Vihorlatské múzeum v Humennom /Slovensko
Vedovato je citlivým pozorovateľom sveta, fascinuje ho dedinský život, príroda, človek, zviera. Všetky prvky obrazovej kompozície nesú v sebe znaky farebnej expresivity, vyváženej kompozície, zmysel pre výpravnosť deja a obrazovú skratku s dávkou láskavého humoru. Do popredia umiestňuje ľudské či zoomorfné motívy s výrazne veľkými končatinami, akoby kládol dôraz na ich celoživotne dôležitú funkciu. Aj ťažký a lopotný život ľudí na vidieku sa sústreďuje hlavne na prácu rúk a neustály pohyb nôh. Túto personifikáciu si Quido osvojil a svojským spôsobom tak vzdáva človeku svoju úctu.
Žije a tvorí v Taliansku, v meste Quinto Vicentino.
István KISS
Narodil sa v roku 1955. Žije a tvorí v Maďarsku, v meste Eger. Je samouk, rezbárstvu sa systematickejšie a intenzívnejšie začal venovať od roku 2000. Dokáže súčasne pracovať na viacerých tematických cykloch či už v nízkom reliéfe alebo solitérnej plastike. Zaujímajú ho témy, ktoré buď bezprostredne súvisia so životom a prácou (pestovanie, spracovanie a výroba vína), alebo s historickým a duchovným rozmerom maďarskej i uhorskej kultúry (témy veľkých historických a štátotvorných postáv alebo svätcov). Kým solitérne plastiky necháva vyznieť v prírodnej kráse dreva, reliéfy aj polychrómuje a zlatí.
Istvan Kiss je je typom rezbára s mimoriadne precíznou a remeselne zdatnou zručnosťou, ktorú účinne spája so zmyslom pre osobné vyjadrenie témy. Svoj obdiv a lásku k drevu vyjadruje nielen odkazom na tradičné rezbárske zdobenie domov a remeselnú zručnosť ich majstrov, keď kolíska, koč i truhla predstavovali líniu ľudského života, ale aj hľadaním svojho miesta v živote.
„Mojím poslaním je realizácia obrazov, v ktorých nájdu ľudia svoje potešenie.“
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Insita 2007
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Termín: 15.-22.7.2007
Účastníci: 14 umelcov
Slovensko: Ján Babenský / Hlinné, Milan Bocko / Poprad, Tibor Gurin / Spišská Nová Ves, Zoltán Mirek / Košice, Bohumil Novák / Humenné, Jana Michalková / Jasenov
Maďarsko: István Kiss / Eger
Poľsko: Zbigniew Bednarczyk / Ostrów, Boguslaw Iwanowski / Tyrawa Woloska
Ukrajina: Andrej Lipatov / Kirovograd
Taliansko: Antonio Protto / Mandria, Guido Vedovato / Quinto Vicentino, Giovanni Rossi / Villa Santa, Fiorenzo Seimandi / Acceglio
Sprievodné podujatia:
Poznávací program: Prehliadka Vlastivedného múzea v Trebišove, expozícií drevenej plastiky Zemplína a Tokajského vinohradníctva s výkladom, prehliadka umelecko-historickej expozície Múzea Františka Rákocziho I. v Sárospataku s výkladom a návšteva galérie Józséfa Domjána v Sárospataku
Výstavy:
Maľovaný svet Mirky Rybárovej a slovanská mytológia v plastike Tibora Gurina, 19.7.-31.8.2007 výstavné priestory VM (kurátorka: Mgr.Mária Mišková)
Folklórne motívy v plastike Milana Bocka a maľbe Michala Sirika 20.7.-24.8.2007 - výstavná sieň VOS (kurátorka: Mgr.Mária Mišková)
---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Maľovaný svet Mirky Rybárovej a slovanská mytológia v plastike Tibora Gurina
Vihorlatské múzeum v Humennom, 19.7.-31.8.2007
Miroslava RYBÁROVÁ
Narodila sa v roku 1975 v Košiciach, v súčasnosti žije vo Francúzsku. Vyštudovala anglický jazyk a neskôr aj Technickú univerzitu v Košiciach.
Výtvarnej tvorbe sa venuje od dievčenských rokov. Absolvovala výtvarný odbor na ĽŠU v Košiciach. Verejnosti sa svojou tvorbou prvýkrát predstavila na postupovej súťaži Výtvarné spektrum a v jeho celoslovenskom kole získala Cenu. Ešte v tom istom roku sa autorsky prezentovala v Technickom múzeu v Košiciach. Odvtedy sa úspešne zúčastňovala všetkých postupových kôl Výtvarného spektra až do svojho odchodu v roku 2011.
Tvorba Miroslavy Rybárovej sa sústreďuje na maľbu. Ako podkladový materiál volí drevenú dosku. Typická je jej adjustácia diela do originálneho dreveného rámu. Ovplyvnená gotickým umením maľuje biblické postavy a príbehy Starého a Nového zákona a radí ich do tabuľových oltárov. Nie sú to prísne kánonické normy, ale voľné interpretácie s názorom a postojom súčasného mladého človeka. V tomto duchu siaha aj po civilnejších témach z prostredia najbližšej rodiny či známych. Pohybuje sa medzi zažívanou realitou a fantazijnou imagináciou, pričom nevylučuje spojenie oboch polôh. Rybárovej obrazy nesú v sebe atmosféru vzťahov, osôb či predmetov s dávkou akejsi nostalgie za minulosťou. Kontrastnú farebnosť znásobuje prevaha tmavých tónov a obrysovej línie v modulácii nosných prvkov obrazu. S obľubou sa venuje aj zobrazovaniu technických objektov, vnímaných metaforicky a s jemným humorom. Jej tvorba sa vyvíja, naberá filozofické podtexty, hľadá jednoduchšiu skratku pre vyjadrenie myšlienky. To všetko vytvára predpoklady pre osobný i umelecký rast.
Tibor GURIN
Narodil sa 18.3.1933 v slovenskej dedinke Sárisáp v Maďarsku. V roku 1946 sa rodina presťahovala na Slovensko do Handlovej. Už ako malý chlapec popri navštevovaní ľudovej školy slúžil ako pastier u gazdu. Táto raná skúsenosť mu akoby predurčila ťažký a pracovitý život, ktorý v ňom rozvinul mimoriadnu húževnatosť a vytrvalosť. V roku 1955 začal pracovať v bani, najprv v jej hlbinách a neskôr aj na povrchu. V roku 1960 sa presťahoval do Spišskej Novej vsi, v ktorej žije a tvorí doteraz. V roku 1988 odišiel do dôchodku.
Výtvarnej tvorbe (kresbe, maľbe, plastike, šperku) sa venuje už viac ako 40 rokov. Hneď na jej začiatku sa zapojil do postupových súťaží v záujmovej umeleckej činnosti a je aktívny dodnes. Odniesol si mnohonásobné ocenenia na jej všetkých úrovniach. Absolvoval množstvo kurzov, školení, odborných seminárov, prezentoval sa na kolektívnych a na vyše 25 autorských výstavách. Pri príležitosti životného jubilea 70 rokov (v roku 2003) prebral Medailu daniela Gabriela Licharda za celoživotný tvorivý prínos, ktorú udeľuje generálny riaditeľ Národného osvetového centra v Bratislave. V roku 2007 bol výberom 6 kamenných plastík začlenený do výstavnej kolekcie Svetového trienále insitného umenia v Bratislave.
Tibor Gurin patrí k jedným z najvýraznejších predstaviteľov slovenského insitného umenia. V tvorbe, v ktorej dominuje kamenná plastika, zhmotňuje svoj filozofický i duchovný svet slovanskej mytológie. Študuje, skúma a prehodnocuje akýkoľvek faktografický materiál, aby podal osobité svedectvo o živote, rituáloch a symbolike našich predkov. Svoj obdiv k téme znásobuje zasväteným, slovne pútavým výkladom a tak nám pred očami ožívajú bohovia, bôžikovia, kniežatá a kňažné slovanských mýtov i reálií. Vychádza pritom z jednoduchého archaického a robustného tvaru s povrchovou vrytou obrysovou líniou. A práve ňou v účelnej skratke zdôrazní výraz i význam konečného zámeru. Gurin sníva a zároveň transformuje imaginárnu predstavu magického a mystického konceptu svojej, životne najdôležitejšej tvorivej témy.
Účastníci: 14 umelcov
Slovensko: Ján Babenský / Hlinné, Milan Bocko / Poprad, Tibor Gurin / Spišská Nová Ves, Zoltán Mirek / Košice, Bohumil Novák / Humenné, Jana Michalková / Jasenov
Maďarsko: István Kiss / Eger
Poľsko: Zbigniew Bednarczyk / Ostrów, Boguslaw Iwanowski / Tyrawa Woloska
Ukrajina: Andrej Lipatov / Kirovograd
Taliansko: Antonio Protto / Mandria, Guido Vedovato / Quinto Vicentino, Giovanni Rossi / Villa Santa, Fiorenzo Seimandi / Acceglio
Sprievodné podujatia:
Poznávací program: Prehliadka Vlastivedného múzea v Trebišove, expozícií drevenej plastiky Zemplína a Tokajského vinohradníctva s výkladom, prehliadka umelecko-historickej expozície Múzea Františka Rákocziho I. v Sárospataku s výkladom a návšteva galérie Józséfa Domjána v Sárospataku
Výstavy:
Maľovaný svet Mirky Rybárovej a slovanská mytológia v plastike Tibora Gurina, 19.7.-31.8.2007 výstavné priestory VM (kurátorka: Mgr.Mária Mišková)
Folklórne motívy v plastike Milana Bocka a maľbe Michala Sirika 20.7.-24.8.2007 - výstavná sieň VOS (kurátorka: Mgr.Mária Mišková)
---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Maľovaný svet Mirky Rybárovej a slovanská mytológia v plastike Tibora Gurina
Vihorlatské múzeum v Humennom, 19.7.-31.8.2007
Miroslava RYBÁROVÁ
Narodila sa v roku 1975 v Košiciach, v súčasnosti žije vo Francúzsku. Vyštudovala anglický jazyk a neskôr aj Technickú univerzitu v Košiciach.
Výtvarnej tvorbe sa venuje od dievčenských rokov. Absolvovala výtvarný odbor na ĽŠU v Košiciach. Verejnosti sa svojou tvorbou prvýkrát predstavila na postupovej súťaži Výtvarné spektrum a v jeho celoslovenskom kole získala Cenu. Ešte v tom istom roku sa autorsky prezentovala v Technickom múzeu v Košiciach. Odvtedy sa úspešne zúčastňovala všetkých postupových kôl Výtvarného spektra až do svojho odchodu v roku 2011.
Tvorba Miroslavy Rybárovej sa sústreďuje na maľbu. Ako podkladový materiál volí drevenú dosku. Typická je jej adjustácia diela do originálneho dreveného rámu. Ovplyvnená gotickým umením maľuje biblické postavy a príbehy Starého a Nového zákona a radí ich do tabuľových oltárov. Nie sú to prísne kánonické normy, ale voľné interpretácie s názorom a postojom súčasného mladého človeka. V tomto duchu siaha aj po civilnejších témach z prostredia najbližšej rodiny či známych. Pohybuje sa medzi zažívanou realitou a fantazijnou imagináciou, pričom nevylučuje spojenie oboch polôh. Rybárovej obrazy nesú v sebe atmosféru vzťahov, osôb či predmetov s dávkou akejsi nostalgie za minulosťou. Kontrastnú farebnosť znásobuje prevaha tmavých tónov a obrysovej línie v modulácii nosných prvkov obrazu. S obľubou sa venuje aj zobrazovaniu technických objektov, vnímaných metaforicky a s jemným humorom. Jej tvorba sa vyvíja, naberá filozofické podtexty, hľadá jednoduchšiu skratku pre vyjadrenie myšlienky. To všetko vytvára predpoklady pre osobný i umelecký rast.
Tibor GURIN
Narodil sa 18.3.1933 v slovenskej dedinke Sárisáp v Maďarsku. V roku 1946 sa rodina presťahovala na Slovensko do Handlovej. Už ako malý chlapec popri navštevovaní ľudovej školy slúžil ako pastier u gazdu. Táto raná skúsenosť mu akoby predurčila ťažký a pracovitý život, ktorý v ňom rozvinul mimoriadnu húževnatosť a vytrvalosť. V roku 1955 začal pracovať v bani, najprv v jej hlbinách a neskôr aj na povrchu. V roku 1960 sa presťahoval do Spišskej Novej vsi, v ktorej žije a tvorí doteraz. V roku 1988 odišiel do dôchodku.
Výtvarnej tvorbe (kresbe, maľbe, plastike, šperku) sa venuje už viac ako 40 rokov. Hneď na jej začiatku sa zapojil do postupových súťaží v záujmovej umeleckej činnosti a je aktívny dodnes. Odniesol si mnohonásobné ocenenia na jej všetkých úrovniach. Absolvoval množstvo kurzov, školení, odborných seminárov, prezentoval sa na kolektívnych a na vyše 25 autorských výstavách. Pri príležitosti životného jubilea 70 rokov (v roku 2003) prebral Medailu daniela Gabriela Licharda za celoživotný tvorivý prínos, ktorú udeľuje generálny riaditeľ Národného osvetového centra v Bratislave. V roku 2007 bol výberom 6 kamenných plastík začlenený do výstavnej kolekcie Svetového trienále insitného umenia v Bratislave.
Tibor Gurin patrí k jedným z najvýraznejších predstaviteľov slovenského insitného umenia. V tvorbe, v ktorej dominuje kamenná plastika, zhmotňuje svoj filozofický i duchovný svet slovanskej mytológie. Študuje, skúma a prehodnocuje akýkoľvek faktografický materiál, aby podal osobité svedectvo o živote, rituáloch a symbolike našich predkov. Svoj obdiv k téme znásobuje zasväteným, slovne pútavým výkladom a tak nám pred očami ožívajú bohovia, bôžikovia, kniežatá a kňažné slovanských mýtov i reálií. Vychádza pritom z jednoduchého archaického a robustného tvaru s povrchovou vrytou obrysovou líniou. A práve ňou v účelnej skratke zdôrazní výraz i význam konečného zámeru. Gurin sníva a zároveň transformuje imaginárnu predstavu magického a mystického konceptu svojej, životne najdôležitejšej tvorivej témy.
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Insita 2008
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Termín: 20.-27.7.2008
Účastníci: 13 umelcov
Slovensko: Július Činčár / Trenčín, Andrej Gavula / Čabiny, Tibor Gurin / Spišská Nová Ves, Simona Hrubcová / Tvrdošín, Tibor Lešš / Močenok, Jana Michalková / Jasenov, Stanislav Ondrík / Tvrdošín, Miroslava Rybárová / Košice, Bohumil Novák / Humenné
Maďarsko: István Kiss / Eger
Poľsko: Jerzy Gierlaszynski / Krosno, Slawomir Gęsiak / Krakov
Francúzsko: Alain Donnat / Fréjus
Sprievodné podujatia:
Poznávací program: Stará Ľubovňa - prehliadka expozícií Ľubovnianskeho hradu a Červeného kláštora s výkladom. Návšteva ateliéru Miloslava Semančíka v Maťašovciach.
Výstava: Alain Donnat - maľba, Ján Krajčí - plastika, výstavná sieň VOS: 24.7.-25.8.2008 (kurátori: Mgr.Mária Mišková, PhDr.Martin Mešša)
---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Alain Donnat a Ján Krajčí
Alain DONNAT
„Sú dva životy, život, ktorý žiješ a život, ktorý snívaš. Som si vedomý obmedzení toho prvého, preto som sa rozhodol napĺňať život vlastnou cestou svojho srdca a farieb.“ (Alain Donnat)
Narodil sa v roku 1947 v Neustadte (Palatinat). Pracoval vo viacerých profesiách. V osemdesiatych rokoch 20. storočia bol vedúcim komerčnej spoločnosti. V dôsledku vážnej nehody opustil svet biznisu a začal sa naplno venovať naivnému maliarstvu, ktoré sa mu stalo ozajstnou vášňou a životným poslaním.
Neovplyvnený tradičným umením a štylisticky autonómny Donnat je samouk. Svoje prvé práce začal vystavovať lokálne. Čoskoro ho však objavili galeristi a najmä Jaqueline Bricard, francúzska špecialistka na naivné umenie, ho povzbudila k pokračovaniu v tvorbe. Veselý a duchaplný Donnat hovorí, že chce vyjadriť život a neľahké každodenné skutočnosti prostredníctvom vyvolania imaginácie. Maľuje scény súvisiace s jeho detstvom. Často sú to bežné i slávnostné príležitosti. Nechýba jemný humor, zmysel pre dramatickosť a výstavbu diela s prevažne veľkým množstvom postavičiek, z ktorých každá má svoju charakteristiku.
Donnatove obrazy sú vystavované na kolektívnych a autorských výstavách po celej Európe a sú súčasťou zbierok vo Francúzsku, Španielsku, Veľkej Británii, Taliansku, Fínsku, Holandsku, Dánsku, Kanade, Brazílii a Japonsku. Na Slovensku vystavoval prvýkrát v Humennom.
Žije a tvorí na juhu Francúzska, v meste Fréjus pri Azúrovom pobreží.
Ján KRAJČÍ
Rodák zo Štiavnických baní sa narodil v roku 1947. Po absolvovaní Vysokej školy baníckej v Ostrave, sa natrvalo usadil v Košiciach, kde pracoval ako výskumný pracovník vo VSŽ, neskôr v spoločnosti US Steel až do odchodu do dôchodku v roku 2002. Od roku 1965 sa začal intenzívne venovať rezbárstvu. Vytvoril si vlastný individuálny výtvarný jazyk, v ktorom dominuje jednoduchosť línií, vyvážená kompozícia, účinná skratka a osobitá expresivita. Charakterizuje ho dôkladná príprava a rezba prvej sochy, od ktorej sa odvíjajú v presnom pomere ďalšie. Vyše 30 rokov spolupracuje s Ústredím ľudovej umeleckej výroby (ÚĽUV), v roku 1990 mu bol udelený titul Majster ľudovej umeleckej výroby. Jeho tematický okruh je rozsiahly, počnúc od voľných ponášok na neskorogotické polychrómované plastiky, cez komorné ale aj rozmerné postavy svätcov, madon, víl a lesných bôžikov, remeselníkov, pastierov, cez zoomorfné sochy až po viacfigurálne betlehemské kolekcie a scény Ukrižovania. Tvorivo obohacuje samorasty a zdobí pastierske palice. Pravidelne sa zúčastňuje rezbárskych sympózií, folklórnych festivalov, individuálnych a skupinových výstav. Jeho dielo je zastúpené v zbierkach Východoslovenského múzea v Košiciach, Slovenského národného múzea v Martine, v ÚĽUV-e v Bratislave a v rôznych privátnych zbierkach doma i v zahraničí.
Vzdelaním, cieľavedomým čerpaním z tradičnej ľudovej drevorezby, poznaním a rešpektovaním hraníc svojho výtvarného výrazu, využívaním manuálnych zručností, získaných ešte v detstve, pretavením estetických hodnôt a skúsenosti minulých generácií sa Krajčí zaradzuje k významným predstaviteľom slovenského výtvarného umenia.
Účastníci: 13 umelcov
Slovensko: Július Činčár / Trenčín, Andrej Gavula / Čabiny, Tibor Gurin / Spišská Nová Ves, Simona Hrubcová / Tvrdošín, Tibor Lešš / Močenok, Jana Michalková / Jasenov, Stanislav Ondrík / Tvrdošín, Miroslava Rybárová / Košice, Bohumil Novák / Humenné
Maďarsko: István Kiss / Eger
Poľsko: Jerzy Gierlaszynski / Krosno, Slawomir Gęsiak / Krakov
Francúzsko: Alain Donnat / Fréjus
Sprievodné podujatia:
Poznávací program: Stará Ľubovňa - prehliadka expozícií Ľubovnianskeho hradu a Červeného kláštora s výkladom. Návšteva ateliéru Miloslava Semančíka v Maťašovciach.
Výstava: Alain Donnat - maľba, Ján Krajčí - plastika, výstavná sieň VOS: 24.7.-25.8.2008 (kurátori: Mgr.Mária Mišková, PhDr.Martin Mešša)
---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Alain Donnat a Ján Krajčí
Alain DONNAT
„Sú dva životy, život, ktorý žiješ a život, ktorý snívaš. Som si vedomý obmedzení toho prvého, preto som sa rozhodol napĺňať život vlastnou cestou svojho srdca a farieb.“ (Alain Donnat)
Narodil sa v roku 1947 v Neustadte (Palatinat). Pracoval vo viacerých profesiách. V osemdesiatych rokoch 20. storočia bol vedúcim komerčnej spoločnosti. V dôsledku vážnej nehody opustil svet biznisu a začal sa naplno venovať naivnému maliarstvu, ktoré sa mu stalo ozajstnou vášňou a životným poslaním.
Neovplyvnený tradičným umením a štylisticky autonómny Donnat je samouk. Svoje prvé práce začal vystavovať lokálne. Čoskoro ho však objavili galeristi a najmä Jaqueline Bricard, francúzska špecialistka na naivné umenie, ho povzbudila k pokračovaniu v tvorbe. Veselý a duchaplný Donnat hovorí, že chce vyjadriť život a neľahké každodenné skutočnosti prostredníctvom vyvolania imaginácie. Maľuje scény súvisiace s jeho detstvom. Často sú to bežné i slávnostné príležitosti. Nechýba jemný humor, zmysel pre dramatickosť a výstavbu diela s prevažne veľkým množstvom postavičiek, z ktorých každá má svoju charakteristiku.
Donnatove obrazy sú vystavované na kolektívnych a autorských výstavách po celej Európe a sú súčasťou zbierok vo Francúzsku, Španielsku, Veľkej Británii, Taliansku, Fínsku, Holandsku, Dánsku, Kanade, Brazílii a Japonsku. Na Slovensku vystavoval prvýkrát v Humennom.
Žije a tvorí na juhu Francúzska, v meste Fréjus pri Azúrovom pobreží.
Ján KRAJČÍ
Rodák zo Štiavnických baní sa narodil v roku 1947. Po absolvovaní Vysokej školy baníckej v Ostrave, sa natrvalo usadil v Košiciach, kde pracoval ako výskumný pracovník vo VSŽ, neskôr v spoločnosti US Steel až do odchodu do dôchodku v roku 2002. Od roku 1965 sa začal intenzívne venovať rezbárstvu. Vytvoril si vlastný individuálny výtvarný jazyk, v ktorom dominuje jednoduchosť línií, vyvážená kompozícia, účinná skratka a osobitá expresivita. Charakterizuje ho dôkladná príprava a rezba prvej sochy, od ktorej sa odvíjajú v presnom pomere ďalšie. Vyše 30 rokov spolupracuje s Ústredím ľudovej umeleckej výroby (ÚĽUV), v roku 1990 mu bol udelený titul Majster ľudovej umeleckej výroby. Jeho tematický okruh je rozsiahly, počnúc od voľných ponášok na neskorogotické polychrómované plastiky, cez komorné ale aj rozmerné postavy svätcov, madon, víl a lesných bôžikov, remeselníkov, pastierov, cez zoomorfné sochy až po viacfigurálne betlehemské kolekcie a scény Ukrižovania. Tvorivo obohacuje samorasty a zdobí pastierske palice. Pravidelne sa zúčastňuje rezbárskych sympózií, folklórnych festivalov, individuálnych a skupinových výstav. Jeho dielo je zastúpené v zbierkach Východoslovenského múzea v Košiciach, Slovenského národného múzea v Martine, v ÚĽUV-e v Bratislave a v rôznych privátnych zbierkach doma i v zahraničí.
Vzdelaním, cieľavedomým čerpaním z tradičnej ľudovej drevorezby, poznaním a rešpektovaním hraníc svojho výtvarného výrazu, využívaním manuálnych zručností, získaných ešte v detstve, pretavením estetických hodnôt a skúsenosti minulých generácií sa Krajčí zaradzuje k významným predstaviteľom slovenského výtvarného umenia.
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Insita 2009
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Termín: 19.-26.7.2009
Účastníci: 9 umelcov
Slovensko: Tibor Gurin / Spišská Nová Ves, Ján Kolbasa / Osikov, Alena Korbová / Medzilaborce, Bohumil Novák / Humenné, Miloslav Semančík / Poprad, Ján Špuler / Bobrov, Miroslava Rybárová / Košice, Kristína Záthurecká / Hýľov
Maďarsko: István Kiss / Eger
Taliansko: Leonardi Romedio / Preore-Trento, Amedeo Marchetti / Bolbeno-Trento - obaja maliari pre hromadnú haváriu pri Salzburgu nedošli do miesta plenéru
Sprievodné podujatia:
Poznávací program: Levoča - prehliadka expozícií múzea a historického centra s výkladom, Spišská Nova Ves - Galéria umelcov Spiša - prehliadka výstav a stretnutie s miestnymi výtvarníkmi
Výstavy: Oživená hlina - výber z keramickej tvorby Jána Kolbasu: Hrnčiarsky dom v skanzene: 19.7.-30.8.2009 (kurátorka: Mgr.Mária Mišková)
Svetloružový svet v maľbe Kristíny Záthureckej a v drevenej plastike otca a syna Siváňovcov z Babína, výstavná sieň VOS: 24.7.-30.8.2009 (kurátorka: Mgr. Mária Mišková)
---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
SVETLORUŽOVÝ SVET (2009)
Kristína Záthurecká, Štefan SIVÁŇ ml. a Štefan SIVÁŇ st.
Vihorlatské osvetové stredisko v Humennom, 24.7.-25.8.2009
Kristína ZÁTHURECKÁ sa narodila v roku 1975 v Košiciach. Absolventka Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, odbor sociálna andragogika. Pracuje v oblasti mediálnej komunikácie v spoločnosti U.S.Steel v Košiciach. Býva v Hýľove.
Vo výtvarnej tvorbe je samoukom, absolvovala niekoľko plenérov, organizovaných spoločnosťou U.S.Steel, Krajským osvetovým strediskom v Košiciach a Zemplínskym múzeom v Michalovciach, na ktorých sa zoznamuje s maliarskou komunitou amatérskych i profesionálnych výtvarníkov. Posledné 4 roky jej práce boli zaradené a ocenené vo výstavnej kolekcii celoslovenskej súťaže neprofesionálnej výtvarnej tvorby Výtvarné spektrum.
Tvorba Kristíny Záthureckej sa vyznačuje úprimnosťou, hravosťou, jednoduchosťou a poetickosťou jemného ženského prejavu. Spontánne reaguje na svet, ktorý ju bezprostredne obklopuje. Motivačným žriedlom je najbližšie a často najosobnejšie prostredie, ktoré výtvarne pretavuje do takmer snových polôh s nádychom jemného humoru. Tvorí intuitívne, v súlade so svojím životným štýlom človeka bytostne spätého s prírodou a nepodliehajúceho vplyvom civilizačných boomov. Radosť z tvorby prežaruje jej práce plné farebnej expresie, nezaťaženej konvenciami a rutinnými technikami. Aj keď tematicky okruh Záthureckej tvorby nie je rozsiahly, dokáže ilustrovať početné situačné momenty napr. zo života svojho psíka Loly v myšlienkovo rozmanitom a tvaroslovne bohatom cykle obrazov. Nechýba jej pritom cit pre vyváženú kompozíciu, farebnú harmóniu a symbolickú skratku bez náznaku špekulatívneho zámeru. V tomto smere je svet Záthureckej priehľadný a čistý, akým nás vie prekvapiť iba dieťa.
Ak bude tieto vnútorné vlastnosti v sebe naďalej rozvíjať a životnými skúsenosťami kultivovať a obohacovať výrazový potenciál, jej tvorba má predpoklady ojedinelého, výtvarne veľmi pôsobivého prejavu. A verím, že práve táto jej prvá samostatná prezentácia početnejšieho výstavného súboru odštartuje úspešnú budúcnosť.
Štefan SIVÁŇ ml. Babín (1945-2005)
Pokračovateľ tradície rodu rezbárov z Oravy. Pôvodným povolaním robotník pracoval v Rudníku, Turanoch a Istebnom. Rezbárstvu sa vyučil pri svojom otcovi. Na začiatku to boli figúrky do betlehema, neskôr si vypracoval osobitý rukopis, ktorý ho od otcovej práce odlišoval. Nie však od úcty k drevu, k jeho tvárnosti a špecifičnosti. Zväčša využíval jeden kus dreva. Tematicky sa sústreďoval do obdobia svojho detstva a mladosti, ktorému dominovali hry, profánne i sakrálne rituály v živote vidieckeho človeka. Častým motívom bol motív stromu, strom ako estetická kategória, strom, poskytujúci oddych i radovánky. Stretávame sa tak pri plastickom stvárnení celého obvodu drevného materiálu či už v stvárnení vianočných a veľkonočných motívov, poľných prác, každodenných i sviatočných chvíľ. Volí ozdobnejšiu a v niektorých detailoch na plastiky početnejšiu formu. Zúčastňoval sa tvorivých sympózií na Slovensku, v Česku, Holandsku, Poľsku. Vytvoril veľké množstvo jedinečných plastík doma i v zahraničí. Napríklad reliéf polapania Jánošíka vo Valašskej Dubovej, Pietu v Plaveckom Štvrtku či Rodinu, svojho času najväčšiu sochu na Slovensku, umiestnenú v Liptovskom Hrádku, ale aj plastiky pre Areál tichej krásy vo Východnej. Bol zakladateľom oravského tradičného medzinárodného podujatia Návraty k Siváňovcom.
Štefan SIVÁŇ st. Babín (1906-1995)
Zakladateľ rodovej tradície, v ktorej sa nadšenie, praktické skúsenosti odovzdávajú z generácie na generáciu. K vyrezávaniu plastík sa dostal cez vyrezávanie betlehemov, s ktorými chodil v 20-30-tych rokoch koledovať. Prešiel nielen odľahlé miesta Slovenska, ale aj Moravu a Sliezsko. Betlehem i figúrky si sám polychrómoval, pričom pri ich výrobe vychádzal z tradície rezbárstva sakrálnych plastík. Tento charakter si zachovali aj jeho voľné plastiky s tradičnými námetmi. Jeho rezba sa vyznačuje bezprostrednosťou výrazu a naivným čarom. Charakteristické sú jeho včelie úle v tvare medveďa alebo ženských postáv v ľudovom odeve, ktoré odpozoroval v dôverne známom dedinskom prostredí hornej Oravy. V 60-tych rokoch ojedinelú a svojráznu tvorbu ľudového rezbára objavili pre Slovensko výtvarníci Vladimír Kompánek, Andrej Barčík a Ignác Kolčák. Ich záujem podnietil Siváňa k vyrezávaniu väčších plastík a rozšíril aj oblasť spracúvaných námetov: biblické témy, variácie Adama a Evy, originálne Piety, Madony, osobité korpusy, postavy valachov, dedinských žien a zvierat. Absolvoval výstavy v hornom Smokovci, Námestove, Dolnom Kubíne, vo Východnej, v Nowom Sączi/Poľsko i reprezentačnú výstavu v Slovenskej národnej galérii. Jeho sochy nechýbali ani na veľkej prehliadke súčasného slovenského insitného umenia v Paríži v roku 1982. Štefan Siváň st. patrí k najvýraznejším a osobitým zjavom slovenského insitného umenia s mimoriadne vzácnym a hodnotovým prejavom. V roku 2006 Oravská galéria vydala rozsiahlu monografiu a v súčasnosti pripravuje stálu expozíciu Siváňovho diela. Plastiky na výstave v Humennom predstavujú výber z rodinnej zbierky.
OŽIVENÁ HLINA
Ján Kolbasa
Vihorlatské múzeum v Humennom, Areál ľudovej architektúry a bývania, 19.7.-25.8.2009
Ján KOLBASA (1964) Osikov
Rodák z Lenartova pri Bardejove, absolvent Strednej školy umeleckého priemyslu v Košiciach. Učil sa u Jána Frankoviča, skúsenosti zbieral aj u L.Švantnera. Pracoval ako hrnčiar, neskôr majster keramickej výroby vo VD Športvýroba v Bardejove. Od roku 1990 je samostatným živnostníkom v odbore hrnčiarskej výroby. Zameriava sa na točené a modelované figúrky, okrem toho sa venuje klasickej bardejovskej hrnčiarskej výrobe. Častý účastník Hrnčiarskej soboty v Múzeu ľudovej architektúry v Bardejovských Kúpeľoch a prezentácií remesiel v skanzene vo Svidníku, jarmokov v Bardejove a Sabinove.
Účastníci: 9 umelcov
Slovensko: Tibor Gurin / Spišská Nová Ves, Ján Kolbasa / Osikov, Alena Korbová / Medzilaborce, Bohumil Novák / Humenné, Miloslav Semančík / Poprad, Ján Špuler / Bobrov, Miroslava Rybárová / Košice, Kristína Záthurecká / Hýľov
Maďarsko: István Kiss / Eger
Taliansko: Leonardi Romedio / Preore-Trento, Amedeo Marchetti / Bolbeno-Trento - obaja maliari pre hromadnú haváriu pri Salzburgu nedošli do miesta plenéru
Sprievodné podujatia:
Poznávací program: Levoča - prehliadka expozícií múzea a historického centra s výkladom, Spišská Nova Ves - Galéria umelcov Spiša - prehliadka výstav a stretnutie s miestnymi výtvarníkmi
Výstavy: Oživená hlina - výber z keramickej tvorby Jána Kolbasu: Hrnčiarsky dom v skanzene: 19.7.-30.8.2009 (kurátorka: Mgr.Mária Mišková)
Svetloružový svet v maľbe Kristíny Záthureckej a v drevenej plastike otca a syna Siváňovcov z Babína, výstavná sieň VOS: 24.7.-30.8.2009 (kurátorka: Mgr. Mária Mišková)
---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
SVETLORUŽOVÝ SVET (2009)
Kristína Záthurecká, Štefan SIVÁŇ ml. a Štefan SIVÁŇ st.
Vihorlatské osvetové stredisko v Humennom, 24.7.-25.8.2009
Kristína ZÁTHURECKÁ sa narodila v roku 1975 v Košiciach. Absolventka Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, odbor sociálna andragogika. Pracuje v oblasti mediálnej komunikácie v spoločnosti U.S.Steel v Košiciach. Býva v Hýľove.
Vo výtvarnej tvorbe je samoukom, absolvovala niekoľko plenérov, organizovaných spoločnosťou U.S.Steel, Krajským osvetovým strediskom v Košiciach a Zemplínskym múzeom v Michalovciach, na ktorých sa zoznamuje s maliarskou komunitou amatérskych i profesionálnych výtvarníkov. Posledné 4 roky jej práce boli zaradené a ocenené vo výstavnej kolekcii celoslovenskej súťaže neprofesionálnej výtvarnej tvorby Výtvarné spektrum.
Tvorba Kristíny Záthureckej sa vyznačuje úprimnosťou, hravosťou, jednoduchosťou a poetickosťou jemného ženského prejavu. Spontánne reaguje na svet, ktorý ju bezprostredne obklopuje. Motivačným žriedlom je najbližšie a často najosobnejšie prostredie, ktoré výtvarne pretavuje do takmer snových polôh s nádychom jemného humoru. Tvorí intuitívne, v súlade so svojím životným štýlom človeka bytostne spätého s prírodou a nepodliehajúceho vplyvom civilizačných boomov. Radosť z tvorby prežaruje jej práce plné farebnej expresie, nezaťaženej konvenciami a rutinnými technikami. Aj keď tematicky okruh Záthureckej tvorby nie je rozsiahly, dokáže ilustrovať početné situačné momenty napr. zo života svojho psíka Loly v myšlienkovo rozmanitom a tvaroslovne bohatom cykle obrazov. Nechýba jej pritom cit pre vyváženú kompozíciu, farebnú harmóniu a symbolickú skratku bez náznaku špekulatívneho zámeru. V tomto smere je svet Záthureckej priehľadný a čistý, akým nás vie prekvapiť iba dieťa.
Ak bude tieto vnútorné vlastnosti v sebe naďalej rozvíjať a životnými skúsenosťami kultivovať a obohacovať výrazový potenciál, jej tvorba má predpoklady ojedinelého, výtvarne veľmi pôsobivého prejavu. A verím, že práve táto jej prvá samostatná prezentácia početnejšieho výstavného súboru odštartuje úspešnú budúcnosť.
Štefan SIVÁŇ ml. Babín (1945-2005)
Pokračovateľ tradície rodu rezbárov z Oravy. Pôvodným povolaním robotník pracoval v Rudníku, Turanoch a Istebnom. Rezbárstvu sa vyučil pri svojom otcovi. Na začiatku to boli figúrky do betlehema, neskôr si vypracoval osobitý rukopis, ktorý ho od otcovej práce odlišoval. Nie však od úcty k drevu, k jeho tvárnosti a špecifičnosti. Zväčša využíval jeden kus dreva. Tematicky sa sústreďoval do obdobia svojho detstva a mladosti, ktorému dominovali hry, profánne i sakrálne rituály v živote vidieckeho človeka. Častým motívom bol motív stromu, strom ako estetická kategória, strom, poskytujúci oddych i radovánky. Stretávame sa tak pri plastickom stvárnení celého obvodu drevného materiálu či už v stvárnení vianočných a veľkonočných motívov, poľných prác, každodenných i sviatočných chvíľ. Volí ozdobnejšiu a v niektorých detailoch na plastiky početnejšiu formu. Zúčastňoval sa tvorivých sympózií na Slovensku, v Česku, Holandsku, Poľsku. Vytvoril veľké množstvo jedinečných plastík doma i v zahraničí. Napríklad reliéf polapania Jánošíka vo Valašskej Dubovej, Pietu v Plaveckom Štvrtku či Rodinu, svojho času najväčšiu sochu na Slovensku, umiestnenú v Liptovskom Hrádku, ale aj plastiky pre Areál tichej krásy vo Východnej. Bol zakladateľom oravského tradičného medzinárodného podujatia Návraty k Siváňovcom.
Štefan SIVÁŇ st. Babín (1906-1995)
Zakladateľ rodovej tradície, v ktorej sa nadšenie, praktické skúsenosti odovzdávajú z generácie na generáciu. K vyrezávaniu plastík sa dostal cez vyrezávanie betlehemov, s ktorými chodil v 20-30-tych rokoch koledovať. Prešiel nielen odľahlé miesta Slovenska, ale aj Moravu a Sliezsko. Betlehem i figúrky si sám polychrómoval, pričom pri ich výrobe vychádzal z tradície rezbárstva sakrálnych plastík. Tento charakter si zachovali aj jeho voľné plastiky s tradičnými námetmi. Jeho rezba sa vyznačuje bezprostrednosťou výrazu a naivným čarom. Charakteristické sú jeho včelie úle v tvare medveďa alebo ženských postáv v ľudovom odeve, ktoré odpozoroval v dôverne známom dedinskom prostredí hornej Oravy. V 60-tych rokoch ojedinelú a svojráznu tvorbu ľudového rezbára objavili pre Slovensko výtvarníci Vladimír Kompánek, Andrej Barčík a Ignác Kolčák. Ich záujem podnietil Siváňa k vyrezávaniu väčších plastík a rozšíril aj oblasť spracúvaných námetov: biblické témy, variácie Adama a Evy, originálne Piety, Madony, osobité korpusy, postavy valachov, dedinských žien a zvierat. Absolvoval výstavy v hornom Smokovci, Námestove, Dolnom Kubíne, vo Východnej, v Nowom Sączi/Poľsko i reprezentačnú výstavu v Slovenskej národnej galérii. Jeho sochy nechýbali ani na veľkej prehliadke súčasného slovenského insitného umenia v Paríži v roku 1982. Štefan Siváň st. patrí k najvýraznejším a osobitým zjavom slovenského insitného umenia s mimoriadne vzácnym a hodnotovým prejavom. V roku 2006 Oravská galéria vydala rozsiahlu monografiu a v súčasnosti pripravuje stálu expozíciu Siváňovho diela. Plastiky na výstave v Humennom predstavujú výber z rodinnej zbierky.
OŽIVENÁ HLINA
Ján Kolbasa
Vihorlatské múzeum v Humennom, Areál ľudovej architektúry a bývania, 19.7.-25.8.2009
Ján KOLBASA (1964) Osikov
Rodák z Lenartova pri Bardejove, absolvent Strednej školy umeleckého priemyslu v Košiciach. Učil sa u Jána Frankoviča, skúsenosti zbieral aj u L.Švantnera. Pracoval ako hrnčiar, neskôr majster keramickej výroby vo VD Športvýroba v Bardejove. Od roku 1990 je samostatným živnostníkom v odbore hrnčiarskej výroby. Zameriava sa na točené a modelované figúrky, okrem toho sa venuje klasickej bardejovskej hrnčiarskej výrobe. Častý účastník Hrnčiarskej soboty v Múzeu ľudovej architektúry v Bardejovských Kúpeľoch a prezentácií remesiel v skanzene vo Svidníku, jarmokov v Bardejove a Sabinove.
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Insita 2010
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Termín: 18.-23.7.2010
Účastníci: 11 umelcov
Slovensko: Miloslav Semančík / Poprad, Martin Mešša / Bratislava, Miroslav Vladár / Martin, Tibor Gurin / Spišská Nová Ves, Bohumil Novák / Humenné, Jana Michalková / Jasenov
Ukrajina: Taras Romanyuk-Keb / Ľvov
Maďarsko: István Kiss / Eger
Bulharsko: Rosen Rashev / Vratza
Taliansko: Amedeo Marchetti / Bolbeno-Trento, Giovanni Rossi / Monza
Sprievodné podujatia:
Poznávací program: Strážky - prehliadka umelecko-historickej expozície kaštieľa s výkladom, Spišská Sobota - prehliadka etnografickej expozície a kostola s výkladom, stretnutie s rezbárom Milanom Bockom v Poprade a sochárom Tiborom Gurinom a jeho dielom v Spišskej Novej Vsi
Výstava: Retroinsita - výber z realizovaných diel z uplynulých ročníkov, rozšírený o maliarsku a fotografickú tvorbu Bohumila Nováka, výstavná sieň VOS: 22.7.-22.8.2010 (kurátorka: Mgr. Mária Mišková), Kreslený humor Bohumila Nováka - výber z tvorby karikatúr, reštaurácia Kudlovčanka v Humennom: 22.7.-22.8.2010
---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
RETROINSITA (2010)
Vihorlatské osvetové stredisko v Humennom, 22.7.-20.8.2010
výber maliarskych, sochárskych a rezbárskych prác z uplynulých piatich ročníkov podujatia rozšírený o maliarsku a fotografickú tvorbu jubilanta Bohumila Nováka
Účastníci: 11 umelcov
Slovensko: Miloslav Semančík / Poprad, Martin Mešša / Bratislava, Miroslav Vladár / Martin, Tibor Gurin / Spišská Nová Ves, Bohumil Novák / Humenné, Jana Michalková / Jasenov
Ukrajina: Taras Romanyuk-Keb / Ľvov
Maďarsko: István Kiss / Eger
Bulharsko: Rosen Rashev / Vratza
Taliansko: Amedeo Marchetti / Bolbeno-Trento, Giovanni Rossi / Monza
Sprievodné podujatia:
Poznávací program: Strážky - prehliadka umelecko-historickej expozície kaštieľa s výkladom, Spišská Sobota - prehliadka etnografickej expozície a kostola s výkladom, stretnutie s rezbárom Milanom Bockom v Poprade a sochárom Tiborom Gurinom a jeho dielom v Spišskej Novej Vsi
Výstava: Retroinsita - výber z realizovaných diel z uplynulých ročníkov, rozšírený o maliarsku a fotografickú tvorbu Bohumila Nováka, výstavná sieň VOS: 22.7.-22.8.2010 (kurátorka: Mgr. Mária Mišková), Kreslený humor Bohumila Nováka - výber z tvorby karikatúr, reštaurácia Kudlovčanka v Humennom: 22.7.-22.8.2010
---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
RETROINSITA (2010)
Vihorlatské osvetové stredisko v Humennom, 22.7.-20.8.2010
výber maliarskych, sochárskych a rezbárskych prác z uplynulých piatich ročníkov podujatia rozšírený o maliarsku a fotografickú tvorbu jubilanta Bohumila Nováka
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Insita 2011
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Termín: 17.-24.7.2011
Účastníci: 13 umelcov
Slovensko: Anton Budzák / Poprad, Tibor Lešš / Močenok, Andrej Gavula / Čabiny, Martin Mešša / Komárov, Ján Špuler / Bobrov, Marek Mikluš / Klenov, Jozef Šutko / Prešov, Miroslav Potoma / Stročín, Jana Michalková / Jasenov, Anna Jankovská / Bratislava
Maďarsko: István Kiss / Eger
Ukrajina: Svitlana Starodubceva / Ľvov, Zoryana Hutsulyak / Ľvov
Sprievodné podujatia:
Poznávací program: Poľsko - Krasiczyn - prehliadka renesančného kaštieľa s výkladom, Przemyśl: Múzeum zvonov a fajok - prehliadka umelecko-historickými expozíciami s výkladom, Ostrów - návšteva fajkárskej firmy a ateliéru Zbigniewa Bednarczyka, Tyrawa Woloska - návšteva pracovne rezbára Boguslawa Iwanowského
Výstava: Presahy: Rosen Rashev - maľba, kresba, objekty, Anton Budzák - drevená plastika, Jozef Šutko - reliéfy (kurátorky: PhDr.Ljudmila Kotarová, Mgr.Mária Mišková) výstavná sieň VOS: 21.7.-21.8.2011, reinštalácia z tvorby Rosena Rasheva v Michalovciach, Svidníku a v Bratislave.
---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
PRESAHY (2011)
Rosen Rashev, Anton Budzák a Jozef Šutko
Vihorlatské osvetové stredisko v Humennom, 21.7.-21.8.2011
ROSEN RASHEV - ROSHPAKA a jeho SVET SVETOV
Narodil sa 15.2.1970 v bulharskom meste Vratza. Ukončil Gymnázium pre výtvarné umenia v Sofii. Pracuje v oblasti maľby, keramiky a textilu, rád využíva prírodné materiály a prácu v prírode.
Jeho práca je charakterizovaná obrovským pozitivizmom, ktorý srší z jeho diel - olejov, kresieb, koláží i textilných objektov. Predstavuje nám svet rozprávkových bytostí v jasných sýtych farbách na jednej strane, alebo modrookých anjelov, ktorí nad nami rozprestierajú svoje ochranné krídla. A potom je to fantazijný svet vrabcov a skákajúcich rýb, čo sa na nás dobroprajne usmievajú z obrazov. Hlavné je, že všetky tieto bytosti sú pre nás stvárnené s obrovskou ľudskou láskou. A nad všetkým je Stvoriteľ. Ktorý obdarováva celý tento rozmanitý pestrý svet svojou nekonečnou láskou.
Pre svoj bulharský duch a svojráznosť sú diela Rosena Rasheva vysoko cenené nielen doma, ale najmä v zahraničí. Medzi jeho najväčšími ctiteľmi je Belgičan Hugo Vutten, ktorý vlastní 50 diel autora.
Rosenovo videnie má širokú škálu - od autobiografických momentov, ukazujúcich samotného autora ako malé dieťa a jeho nezištnú prácu, až po dušu letiacu preč z jeho tela. Dôležitým detailom v jeho tvorbe je, že nie je iba popisná, ale vyviera z jeho jasných spomienok na detstvo. Postupom času opúšťa tradičný spôsob tvorenia obrazov (olej, tempera, či techniky s pridaním koláže) a prechádza na tvorbu textilných objektov. Ovláda textilné technické zručnosti a preto tkanie, zošívanie, vyšívanie mu slúžia na vyjadrenie svojich pocitov a predstáv. Hotové textilné materiály, ich štruktúry a farby, mu dovoľujú oveľa rýchlejšie dosiahnuť jeho vizuálne umelecké ciele. Neuspokojí sa s čisto výtvarným významom šerosvitu svetla a tieňa, teplého a chladného, hladkého a drsného, ale usiluje sa ich spojiť svojím videním dualistického pohľadu na zmysel ľudskej povahy. Ten v sebe obsahuje kontrastné, vzájomne sa vylučujúce kvality: dobro a zlo, krása a škaredosť, štedrosť a lakomosť...
Pozorný divák objaví v jeho dielach najvyššie morálne kritériá pravého veriaceho, ktorý, aj keď sa rozhodne vo svojich kozmogonických predstavách obsiahnuť aj bytosti z iných planét, je presvedčený, že celý obrovský a nekonečný vesmír je jedným veľkým výtvorom Boha. A tak v jeho tvorbe vnímame úctu, pokoru i bázeń pred veľkým Tajomstvom.
Hoci to na prvý pohľad vyzerá zjednodušene, umenie Rosena rasheva je hlboko a spletito spojené s pôvodnými existenciálnymi otázkami moderného človeka. Svojím významom a dôrazom je súčasne národné i všeľudské.
Rosen Rashev sa začal verejne prezentovať od roku 1992 najprv na spoločných výstavách v galérii Vitoša v Sofii, od roku 1994 začína vystavovať aj individuálne (Sofia, Jagodina-Srbsko, Belehrad, Bratislava, Kolín nad Rýnom, Plovdiv...). Pravidelne sa zúčastňuje medzinárodného bienále insitného umenia v Múzeu insitného umenia v Jagodine v Srbsku, v roku 2000 vystavoval na Svetovom trienále insitného umenia, na Dňoch bulharskej kultúry v Londýne. (V roku 2010 bol účastníkom medzinárodného plenéru INSITA v Humennom, o rok na tomto podujatí vystavoval a v roku 2012 vo Svidníku). Za svoje diela získal viacero prestížnych cien (napr. Cena za kolekciu diel - udelenou Medzinárodnou nadáciou sv. Cyrila a Metoda v Sofii, Veľkú cenu pre zahraničného autora udelenou Bienále insitného umenia v Jagodine, Veľkú cenu Zväzu bulharských výtvarníkov).
Jeho diela sú majetkom galérie Ivana Funeva vo Vratzi, Múzea pre insitné a marginálne umenie v jagodine, SNG v Bratislave a vihorlatského múzea v Humennom, v mnohých súkromných zbierkach v Bulharsku, Srbsku, Nemecku, Izraeli, USA, Taliansku, Španielsku, Japonsku a Grécku.
Anton BUDZÁK
Narodil sa v roku 1960 v Kežmarku. Detstvo prežil v podtatranskej obci Mlynčeky, od roku 1981 žije a tvorí v Poprade.
Rezbárstvom sa začal vážnejšie zaoberať v roku 1997, keď bol povzbudený svojím prvým úspechom v regionálnej súťaži neprofesionálnej výtvarnej tvorby. Od roku 1999 je pravidelným účastníkom a viacnásobným držiteľom ocenení z celoslovenských súťaží Výtvarné spektrum. Od roku 2005 sa zúčastňuje medzinárodných tvorivých stretnutí na Slovensku, v Poľsku, v roku 2007 sa zúčastnil Memoriálu Pavla Šarišského v talianskej Mandrii.
Tvorba Antona Budzáka je príznačná jeho vrúcnym vzťahom k odkazu predkov podtatranského regiónu so zvláštnym aspektom ku goralskej obci Lendak. Motívy ľudových zvykov a obyčají, obradov životných cyklov, zhmotnené v dreve, so svojskou poetikou a úzkou spätosťou pre vnímanie prirodzeného života človeka na vidieku. Vytvára cykly figurálnych kompozícií odpozorovaných a zažitých situácií z detstva, alebo motivovaných voľným prerozprávaním ľudových mýtov, povier, zaklínadiel. Divákovi sa tak otvára možno trochu nostalgický ale určite magicky príťažlivý svet v pestrom kolorite a rituáloch postáv sviatočného i každodenného rytmu.
Jozef ŠUTKO
Narodil sa v roku 1957 v dedinke Mirkovce neďaleko Prešova. Je absolventom Strednej priemyselnej školy elektrotechnickej v Prešove, pracuje ako energetik v spoločnosti Towercom v Prešove, kde aj žije a tvorí.
Neabsolvoval žiadne výtvarné vzdelanie, od malička rád kreslil a maľoval. K rezbárstvu sa dostal zhruba pred 20 rokmi prostredníctvom svojho priateľa, ktorý ho pre tento koníček nadchol. Donedávna takmer skrytá záľuba prerástla do presvedčenia zverejniť svoje práce. Prvýkrát v tomto roku (2011) sa zúčastnil regionálnej súťaže, v krajskej súťaži boli práce Zbabelý poľovník, Adam a Eva a Nosáľ ocenené a postúpili do celoslovenského kola. V roku 2001 sa zúčastnil rezbárskeho sympózia v Janove pri Prešove, vedenom Pavlom Šarišským.
Šutko vo svojich reliéfoch, v ktorých rád siaha po sakrálnych témach i figurálnej plastike, využíva zmysel pre humor a jemnú iróniu, ktorý v dnešnom uponáhľanom a zostresovanom svete prináša úľavu a pohladenie. A práve táto črta môže byť prísľubom autorovej rezbárskej identity v ďalších prácach. Venuje sa aj úžitkovej výrobe kuchynského náradia, drevených príveskov či predmetov rituálnych zvykov - maskám, paliciam...
Účastníci: 13 umelcov
Slovensko: Anton Budzák / Poprad, Tibor Lešš / Močenok, Andrej Gavula / Čabiny, Martin Mešša / Komárov, Ján Špuler / Bobrov, Marek Mikluš / Klenov, Jozef Šutko / Prešov, Miroslav Potoma / Stročín, Jana Michalková / Jasenov, Anna Jankovská / Bratislava
Maďarsko: István Kiss / Eger
Ukrajina: Svitlana Starodubceva / Ľvov, Zoryana Hutsulyak / Ľvov
Sprievodné podujatia:
Poznávací program: Poľsko - Krasiczyn - prehliadka renesančného kaštieľa s výkladom, Przemyśl: Múzeum zvonov a fajok - prehliadka umelecko-historickými expozíciami s výkladom, Ostrów - návšteva fajkárskej firmy a ateliéru Zbigniewa Bednarczyka, Tyrawa Woloska - návšteva pracovne rezbára Boguslawa Iwanowského
Výstava: Presahy: Rosen Rashev - maľba, kresba, objekty, Anton Budzák - drevená plastika, Jozef Šutko - reliéfy (kurátorky: PhDr.Ljudmila Kotarová, Mgr.Mária Mišková) výstavná sieň VOS: 21.7.-21.8.2011, reinštalácia z tvorby Rosena Rasheva v Michalovciach, Svidníku a v Bratislave.
---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
PRESAHY (2011)
Rosen Rashev, Anton Budzák a Jozef Šutko
Vihorlatské osvetové stredisko v Humennom, 21.7.-21.8.2011
ROSEN RASHEV - ROSHPAKA a jeho SVET SVETOV
Narodil sa 15.2.1970 v bulharskom meste Vratza. Ukončil Gymnázium pre výtvarné umenia v Sofii. Pracuje v oblasti maľby, keramiky a textilu, rád využíva prírodné materiály a prácu v prírode.
Jeho práca je charakterizovaná obrovským pozitivizmom, ktorý srší z jeho diel - olejov, kresieb, koláží i textilných objektov. Predstavuje nám svet rozprávkových bytostí v jasných sýtych farbách na jednej strane, alebo modrookých anjelov, ktorí nad nami rozprestierajú svoje ochranné krídla. A potom je to fantazijný svet vrabcov a skákajúcich rýb, čo sa na nás dobroprajne usmievajú z obrazov. Hlavné je, že všetky tieto bytosti sú pre nás stvárnené s obrovskou ľudskou láskou. A nad všetkým je Stvoriteľ. Ktorý obdarováva celý tento rozmanitý pestrý svet svojou nekonečnou láskou.
Pre svoj bulharský duch a svojráznosť sú diela Rosena Rasheva vysoko cenené nielen doma, ale najmä v zahraničí. Medzi jeho najväčšími ctiteľmi je Belgičan Hugo Vutten, ktorý vlastní 50 diel autora.
Rosenovo videnie má širokú škálu - od autobiografických momentov, ukazujúcich samotného autora ako malé dieťa a jeho nezištnú prácu, až po dušu letiacu preč z jeho tela. Dôležitým detailom v jeho tvorbe je, že nie je iba popisná, ale vyviera z jeho jasných spomienok na detstvo. Postupom času opúšťa tradičný spôsob tvorenia obrazov (olej, tempera, či techniky s pridaním koláže) a prechádza na tvorbu textilných objektov. Ovláda textilné technické zručnosti a preto tkanie, zošívanie, vyšívanie mu slúžia na vyjadrenie svojich pocitov a predstáv. Hotové textilné materiály, ich štruktúry a farby, mu dovoľujú oveľa rýchlejšie dosiahnuť jeho vizuálne umelecké ciele. Neuspokojí sa s čisto výtvarným významom šerosvitu svetla a tieňa, teplého a chladného, hladkého a drsného, ale usiluje sa ich spojiť svojím videním dualistického pohľadu na zmysel ľudskej povahy. Ten v sebe obsahuje kontrastné, vzájomne sa vylučujúce kvality: dobro a zlo, krása a škaredosť, štedrosť a lakomosť...
Pozorný divák objaví v jeho dielach najvyššie morálne kritériá pravého veriaceho, ktorý, aj keď sa rozhodne vo svojich kozmogonických predstavách obsiahnuť aj bytosti z iných planét, je presvedčený, že celý obrovský a nekonečný vesmír je jedným veľkým výtvorom Boha. A tak v jeho tvorbe vnímame úctu, pokoru i bázeń pred veľkým Tajomstvom.
Hoci to na prvý pohľad vyzerá zjednodušene, umenie Rosena rasheva je hlboko a spletito spojené s pôvodnými existenciálnymi otázkami moderného človeka. Svojím významom a dôrazom je súčasne národné i všeľudské.
Rosen Rashev sa začal verejne prezentovať od roku 1992 najprv na spoločných výstavách v galérii Vitoša v Sofii, od roku 1994 začína vystavovať aj individuálne (Sofia, Jagodina-Srbsko, Belehrad, Bratislava, Kolín nad Rýnom, Plovdiv...). Pravidelne sa zúčastňuje medzinárodného bienále insitného umenia v Múzeu insitného umenia v Jagodine v Srbsku, v roku 2000 vystavoval na Svetovom trienále insitného umenia, na Dňoch bulharskej kultúry v Londýne. (V roku 2010 bol účastníkom medzinárodného plenéru INSITA v Humennom, o rok na tomto podujatí vystavoval a v roku 2012 vo Svidníku). Za svoje diela získal viacero prestížnych cien (napr. Cena za kolekciu diel - udelenou Medzinárodnou nadáciou sv. Cyrila a Metoda v Sofii, Veľkú cenu pre zahraničného autora udelenou Bienále insitného umenia v Jagodine, Veľkú cenu Zväzu bulharských výtvarníkov).
Jeho diela sú majetkom galérie Ivana Funeva vo Vratzi, Múzea pre insitné a marginálne umenie v jagodine, SNG v Bratislave a vihorlatského múzea v Humennom, v mnohých súkromných zbierkach v Bulharsku, Srbsku, Nemecku, Izraeli, USA, Taliansku, Španielsku, Japonsku a Grécku.
Anton BUDZÁK
Narodil sa v roku 1960 v Kežmarku. Detstvo prežil v podtatranskej obci Mlynčeky, od roku 1981 žije a tvorí v Poprade.
Rezbárstvom sa začal vážnejšie zaoberať v roku 1997, keď bol povzbudený svojím prvým úspechom v regionálnej súťaži neprofesionálnej výtvarnej tvorby. Od roku 1999 je pravidelným účastníkom a viacnásobným držiteľom ocenení z celoslovenských súťaží Výtvarné spektrum. Od roku 2005 sa zúčastňuje medzinárodných tvorivých stretnutí na Slovensku, v Poľsku, v roku 2007 sa zúčastnil Memoriálu Pavla Šarišského v talianskej Mandrii.
Tvorba Antona Budzáka je príznačná jeho vrúcnym vzťahom k odkazu predkov podtatranského regiónu so zvláštnym aspektom ku goralskej obci Lendak. Motívy ľudových zvykov a obyčají, obradov životných cyklov, zhmotnené v dreve, so svojskou poetikou a úzkou spätosťou pre vnímanie prirodzeného života človeka na vidieku. Vytvára cykly figurálnych kompozícií odpozorovaných a zažitých situácií z detstva, alebo motivovaných voľným prerozprávaním ľudových mýtov, povier, zaklínadiel. Divákovi sa tak otvára možno trochu nostalgický ale určite magicky príťažlivý svet v pestrom kolorite a rituáloch postáv sviatočného i každodenného rytmu.
Jozef ŠUTKO
Narodil sa v roku 1957 v dedinke Mirkovce neďaleko Prešova. Je absolventom Strednej priemyselnej školy elektrotechnickej v Prešove, pracuje ako energetik v spoločnosti Towercom v Prešove, kde aj žije a tvorí.
Neabsolvoval žiadne výtvarné vzdelanie, od malička rád kreslil a maľoval. K rezbárstvu sa dostal zhruba pred 20 rokmi prostredníctvom svojho priateľa, ktorý ho pre tento koníček nadchol. Donedávna takmer skrytá záľuba prerástla do presvedčenia zverejniť svoje práce. Prvýkrát v tomto roku (2011) sa zúčastnil regionálnej súťaže, v krajskej súťaži boli práce Zbabelý poľovník, Adam a Eva a Nosáľ ocenené a postúpili do celoslovenského kola. V roku 2001 sa zúčastnil rezbárskeho sympózia v Janove pri Prešove, vedenom Pavlom Šarišským.
Šutko vo svojich reliéfoch, v ktorých rád siaha po sakrálnych témach i figurálnej plastike, využíva zmysel pre humor a jemnú iróniu, ktorý v dnešnom uponáhľanom a zostresovanom svete prináša úľavu a pohladenie. A práve táto črta môže byť prísľubom autorovej rezbárskej identity v ďalších prácach. Venuje sa aj úžitkovej výrobe kuchynského náradia, drevených príveskov či predmetov rituálnych zvykov - maskám, paliciam...
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Insita 2012
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Termín: 15.-20.7.2012
Účastníci: 12 umelcov
Slovensko: Ján Polek / Košice, Martin Mešša / Komárov, Miroslav Janič / Brežany, Ján Špuler / Bobrov, Andrej Gavula / Čabiny, Nina Harňáková / Bratislava, Jana Michalková / Jasenov
Maďarsko: István Kiss / Eger
Ukrajina: Svitlana Starodubceva / Ľvov, Zoryana Hutsulyak / Ľvov
Srbsko: Ana Knjazović / Kovačica, Nataša Mijalović Knjazović / Kovačica
Sprievodné podujatia:
Poznávací program: Kežmarok - prehliadka historickej expozície múzea s výkladom, návšteva partikulárneho dreveného kostola s výkladom, návšteva v ateliéri tokára Juraja Adamjaka. Spišský hrad - prehliadka historickou expozíciou a architektúrou.
Výstava: Presahy 2: maliarska tvorba trojgenerácie Jána, Ani a Nataše Kňazovićových, drevená plastika Andreja Gavulu a maľovaný svet Svitlany Starodubcevovej (kurátorka Mgr.Mária Mišková), výstavná sieň VOS: 19.7.-12.8.2012
---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
PRESAHY 2 (2012)
Ján Knjazovic, Ana Knjazovic, Nataša Knjazovic, Andrej Gavula a Svitlana Starodubceva
Vihorlatské osvetové stredisko v Humennom, 19.7.-12.8.2012
V koncepcii niekoľkodňového tvorivého podujatia INSITA je vždy priestor aj pre výstavný program z tvorby účastníkov, resp. výberu kolekcie zo zbierok múzeí či galérií insitného umenia. Výstava potom presahuje časový rozvrh týždenného realizačného podujatia a s takmer mesačným trvaním môže osloviť širšiu divácku verejnosť. A takmer spravidla sa konajú reprízy z tvorby zahraničných účastníkov vo viacerých regiónoch východného Slovenska v celoročnom striedaní.
8. ročník vo výbere prác prináša tvorbu 5 autorov z troch krajín.
Prvýkrát sa nášho medzinárodného podujatia zúčastňujú tvorcovia zo svetoznámej Kovačice, malebnej banátskej dediny dnešnej Vojvodiny v Srbsku, ktorej občania tvoria pomerne veľkú komunitu Slovákov, ktorí tu žijú vyše dvoch storočí. Odovzdaní zachovaniu vitálnych, etnických a estetických hodnôt materského národa, vytvorili svojrázne a malebné spoločenské zázemie s vysokým pracovným i duchovným štandardom, ktorý sa naplno rozvinul v spontánnej maliarskej tvorbe, ktorá získala významné uznania na kultúrnej a umeleckej mape Srbska, Európy a sveta.
K zakladajúcim osobnostiam svetoznámej Kovačickej škole insitného umenia patrí aj Ján Knjazovic (1925-1986), ktorý spolu s Martinom Jonášom a Zuzanou Chalupovou sa stal ochrannou značkou pôvodnej kovačickej tvorby a potvrdením jej vysokej kvality. Ján Knjazovic svojou originalitou sa pohyboval na rozpätí sna a skutočnosti a celá jeho tvorba je poznamenaná poetickou imagináciou, ktorá nachádza svoje inšpiračné zdroje vo vidieckej tematike. Lineárna poloha zobrazovania stromov, kvetov, zvierat, ľudí na ultramarínovom pozadí umocňuje jeho emocionálny svet, ktorého „bodkou“ bol podpis v tvare srdca.
Na výtvarných postulátoch tvorby Jána Knjazovica pokračovala jeho dcéra Ana, ktorá toto bohatstvo rozvinula v rozihranejšej kompozícií zvolených prvkov, v dynamickejšom a farebne bohatšom kolorite.
Aj v jej tvorbe prevláda sen, mýtický svet predstáv a fantázie opretý o poznanie prírody, dediny, ľudí, zvierat, ktorí sa akoby v bezváhovom stave voľne pohybujú v priestore a prenesene aj v oku diváka. K podpisu jedného srdca na otcových obrazoch, Ana svoje obrazy podpisuje dvoma srdcami.
Podpisom troch sŕdc vstúpila do sveta umenia aj vnučka Jána a dcéra Any Knjazovicových Nataša Knjazovic. Nadväzuje na výtvarné atribúty starého otca a matky (plošný priestor zobrazenia, použitie farieb na základe emocionálneho expresívneho významu a poetický svet rozprávok), ale svoj výtvarný priestor preniesla z dedinského prostredia do univerzálneho priestoru a času s väčším akcentom na osobnú takmer intímnu výpoveď. Kombinuje dedičstvo a rodinnú pamäť s vlastným pocitom vnútorného sveta a jeho vzťahu so súčasnosťou. Tvorba, plná symbolov a metafyzickej imaginácie je v prenesenom význame denníkom jej duše.
Plastiku vo výstavnom programe Insity 2012 zastupuje Andrej Gavula, rodák z Čabín. Pôvodným povolaním rušňovodič sa rezbárstvu začal intenzívnejšie venovať od roku 1988. Na začiatku jeho záujmu boli prírodné samorasty, ktoré svojím tvarom, klenutím, hrboľatým povrchom vytvárali bázu pre zhmotnenie predstáv. Tie sa opierali a opierajú o vidiecke námety v cykle životných rituálov, obradových a pracovných zvykoch. A v neposlednom rade sú to aj námety vychádzajúce z jeho vnútorného náboženského cítenia cez realizáciu betlehemov, krížov a krížových ciest po postavy svätcov.
Gavulova tvorba je priamočiara, tak akým priamočiarym úprimným, vnútorne bohatým a navonok jednoduchým je jej autor. V úcte k materiálu, využíva jeho osobité danosti, ktoré citlivo rozvíja v komornej i monumentálnej tvorbe postáv a postavičiek väčšinou s frontálnym postojom. Hutným spôsobom vyrezáva celý panteón hláv a tvárí do „guzovitých“ kmeňov, aby vytvoril labyrint ľudských vlastností v ojedinelých kompozíciách.
Svitlana Starodubceva z Ľvova začína sa maľbe venovať v roku 1998. Aj keď vstúpila do umeleckého sveta až v dospelosti, sformovala sa osobitnou cestou, ktorej predchádzalo obdobie experimentov. Jej tvorba je ovplyvnená tradičným ukrajinským národným umením, s ktorým sa stretáva na výzdobe keramiky, kraslíc, na výšivkách a tkaninách ľudových odevov a ručníkoch ale aj v oblasti piesňového, zvykoslovného a obradového pôsobenia. Z tohto uhla pohľadu možno jej tvorbu začleniť do niekoľkých okruhov:
Na prvom mieste sú to práce, ktoré vynikajú bohatou fantáziou, farebnosťou, rozprávkovosťou, ktorej emočným žriedlom je ľudová pieseň. Nie je to spôsob ilustrovania, ale vytvárania záznamu emočného zážitku na základe počutého.
Druhý okruh tvorby je podmienený hlbokým zakorenením do zvykoslovných rituálov a náboženskej tradície Ukrajiny.
Práce motivované kvetmi a vtákmi, v ktorých fantázia nepozná hranice, tvoria tretí námetový okruh tvorby.
Zvláštnosťou Starodubcovej tvorby je obrazová kompozícia výlučne do štvorcového formátu, ktorý je pre ňu dovŕšením všetkých výrazových prvkov v obrazovej skladbe a svedectvom estetického vnímania sveta. Samotná symbolika štvorca ňou vnímaná predstavuje čestnosť, štedrosť, morálnosť, dobro, otvorenosť. Kvadrát je pre ňu symbolom, formou i obsahom. Pozitívna energia, vychádzajúca z diela Svitlany Starodubcovej je pohladením pre vnímateľa, ponoreného dnes často do povrchného, konzumného sveta falošných hodnôt.
Účastníci: 12 umelcov
Slovensko: Ján Polek / Košice, Martin Mešša / Komárov, Miroslav Janič / Brežany, Ján Špuler / Bobrov, Andrej Gavula / Čabiny, Nina Harňáková / Bratislava, Jana Michalková / Jasenov
Maďarsko: István Kiss / Eger
Ukrajina: Svitlana Starodubceva / Ľvov, Zoryana Hutsulyak / Ľvov
Srbsko: Ana Knjazović / Kovačica, Nataša Mijalović Knjazović / Kovačica
Sprievodné podujatia:
Poznávací program: Kežmarok - prehliadka historickej expozície múzea s výkladom, návšteva partikulárneho dreveného kostola s výkladom, návšteva v ateliéri tokára Juraja Adamjaka. Spišský hrad - prehliadka historickou expozíciou a architektúrou.
Výstava: Presahy 2: maliarska tvorba trojgenerácie Jána, Ani a Nataše Kňazovićových, drevená plastika Andreja Gavulu a maľovaný svet Svitlany Starodubcevovej (kurátorka Mgr.Mária Mišková), výstavná sieň VOS: 19.7.-12.8.2012
---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
PRESAHY 2 (2012)
Ján Knjazovic, Ana Knjazovic, Nataša Knjazovic, Andrej Gavula a Svitlana Starodubceva
Vihorlatské osvetové stredisko v Humennom, 19.7.-12.8.2012
V koncepcii niekoľkodňového tvorivého podujatia INSITA je vždy priestor aj pre výstavný program z tvorby účastníkov, resp. výberu kolekcie zo zbierok múzeí či galérií insitného umenia. Výstava potom presahuje časový rozvrh týždenného realizačného podujatia a s takmer mesačným trvaním môže osloviť širšiu divácku verejnosť. A takmer spravidla sa konajú reprízy z tvorby zahraničných účastníkov vo viacerých regiónoch východného Slovenska v celoročnom striedaní.
8. ročník vo výbere prác prináša tvorbu 5 autorov z troch krajín.
Prvýkrát sa nášho medzinárodného podujatia zúčastňujú tvorcovia zo svetoznámej Kovačice, malebnej banátskej dediny dnešnej Vojvodiny v Srbsku, ktorej občania tvoria pomerne veľkú komunitu Slovákov, ktorí tu žijú vyše dvoch storočí. Odovzdaní zachovaniu vitálnych, etnických a estetických hodnôt materského národa, vytvorili svojrázne a malebné spoločenské zázemie s vysokým pracovným i duchovným štandardom, ktorý sa naplno rozvinul v spontánnej maliarskej tvorbe, ktorá získala významné uznania na kultúrnej a umeleckej mape Srbska, Európy a sveta.
K zakladajúcim osobnostiam svetoznámej Kovačickej škole insitného umenia patrí aj Ján Knjazovic (1925-1986), ktorý spolu s Martinom Jonášom a Zuzanou Chalupovou sa stal ochrannou značkou pôvodnej kovačickej tvorby a potvrdením jej vysokej kvality. Ján Knjazovic svojou originalitou sa pohyboval na rozpätí sna a skutočnosti a celá jeho tvorba je poznamenaná poetickou imagináciou, ktorá nachádza svoje inšpiračné zdroje vo vidieckej tematike. Lineárna poloha zobrazovania stromov, kvetov, zvierat, ľudí na ultramarínovom pozadí umocňuje jeho emocionálny svet, ktorého „bodkou“ bol podpis v tvare srdca.
Na výtvarných postulátoch tvorby Jána Knjazovica pokračovala jeho dcéra Ana, ktorá toto bohatstvo rozvinula v rozihranejšej kompozícií zvolených prvkov, v dynamickejšom a farebne bohatšom kolorite.
Aj v jej tvorbe prevláda sen, mýtický svet predstáv a fantázie opretý o poznanie prírody, dediny, ľudí, zvierat, ktorí sa akoby v bezváhovom stave voľne pohybujú v priestore a prenesene aj v oku diváka. K podpisu jedného srdca na otcových obrazoch, Ana svoje obrazy podpisuje dvoma srdcami.
Podpisom troch sŕdc vstúpila do sveta umenia aj vnučka Jána a dcéra Any Knjazovicových Nataša Knjazovic. Nadväzuje na výtvarné atribúty starého otca a matky (plošný priestor zobrazenia, použitie farieb na základe emocionálneho expresívneho významu a poetický svet rozprávok), ale svoj výtvarný priestor preniesla z dedinského prostredia do univerzálneho priestoru a času s väčším akcentom na osobnú takmer intímnu výpoveď. Kombinuje dedičstvo a rodinnú pamäť s vlastným pocitom vnútorného sveta a jeho vzťahu so súčasnosťou. Tvorba, plná symbolov a metafyzickej imaginácie je v prenesenom význame denníkom jej duše.
Plastiku vo výstavnom programe Insity 2012 zastupuje Andrej Gavula, rodák z Čabín. Pôvodným povolaním rušňovodič sa rezbárstvu začal intenzívnejšie venovať od roku 1988. Na začiatku jeho záujmu boli prírodné samorasty, ktoré svojím tvarom, klenutím, hrboľatým povrchom vytvárali bázu pre zhmotnenie predstáv. Tie sa opierali a opierajú o vidiecke námety v cykle životných rituálov, obradových a pracovných zvykoch. A v neposlednom rade sú to aj námety vychádzajúce z jeho vnútorného náboženského cítenia cez realizáciu betlehemov, krížov a krížových ciest po postavy svätcov.
Gavulova tvorba je priamočiara, tak akým priamočiarym úprimným, vnútorne bohatým a navonok jednoduchým je jej autor. V úcte k materiálu, využíva jeho osobité danosti, ktoré citlivo rozvíja v komornej i monumentálnej tvorbe postáv a postavičiek väčšinou s frontálnym postojom. Hutným spôsobom vyrezáva celý panteón hláv a tvárí do „guzovitých“ kmeňov, aby vytvoril labyrint ľudských vlastností v ojedinelých kompozíciách.
Svitlana Starodubceva z Ľvova začína sa maľbe venovať v roku 1998. Aj keď vstúpila do umeleckého sveta až v dospelosti, sformovala sa osobitnou cestou, ktorej predchádzalo obdobie experimentov. Jej tvorba je ovplyvnená tradičným ukrajinským národným umením, s ktorým sa stretáva na výzdobe keramiky, kraslíc, na výšivkách a tkaninách ľudových odevov a ručníkoch ale aj v oblasti piesňového, zvykoslovného a obradového pôsobenia. Z tohto uhla pohľadu možno jej tvorbu začleniť do niekoľkých okruhov:
Na prvom mieste sú to práce, ktoré vynikajú bohatou fantáziou, farebnosťou, rozprávkovosťou, ktorej emočným žriedlom je ľudová pieseň. Nie je to spôsob ilustrovania, ale vytvárania záznamu emočného zážitku na základe počutého.
Druhý okruh tvorby je podmienený hlbokým zakorenením do zvykoslovných rituálov a náboženskej tradície Ukrajiny.
Práce motivované kvetmi a vtákmi, v ktorých fantázia nepozná hranice, tvoria tretí námetový okruh tvorby.
Zvláštnosťou Starodubcovej tvorby je obrazová kompozícia výlučne do štvorcového formátu, ktorý je pre ňu dovŕšením všetkých výrazových prvkov v obrazovej skladbe a svedectvom estetického vnímania sveta. Samotná symbolika štvorca ňou vnímaná predstavuje čestnosť, štedrosť, morálnosť, dobro, otvorenosť. Kvadrát je pre ňu symbolom, formou i obsahom. Pozitívna energia, vychádzajúca z diela Svitlany Starodubcovej je pohladením pre vnímateľa, ponoreného dnes často do povrchného, konzumného sveta falošných hodnôt.
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Insita 2013
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Termín: 13.-19.7.2013
Účastníci: 14 umelcov
Slovensko: Miroslav Vladár / Martin, Martin Mešša / Komárov, Anton Budzák / Poprad, Ján Špuler / Bobrov, Žaneta Grundzová / Snina, Emília Muličáková / Humenné, Nataša Knajzović / Detva
Maďarsko: István Kiss / Eger
Ukrajina: Svitlana Starodubceva / Ľvov, Zoryana Hutsulyak / Ľvov
Poľsko: Krzysztof Wojnicki / Grabownica
Srbsko: Ana Knjazović / Kovačica, Ivana Stanisavljević-Negic / Belehrad, Milan Stanisavljević / Belehrad
Sprievodné podujatia:
Poznávací program: Betliar - prehliadka umelecko-historickej expozície kaštieľa s výkladom, prehliadka Mauzólea Andrássyovcov s výkladom, Košice - prehliadka Dómu sv.Alžbety a historického jadra mesta s výkladom, návšteva „otvorenej galérie“ s drevenými plastikami Jána Krajčího a Stanislava Poleka v košickom lesoparku, beseda s autormi Humenné - návšteva ateliéru a galérie Mariána Kusika
Výstava: Vrastanie - maľba Mira Vladára, drevená plastika Pavla Šarišského a kamenná plastika Tibora Gurina (kurátorka: Mgr. Mária Mišková) výstavná sieň VOS: 17.7.-8.8.2013
---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
VRASTANIE (2013)
Miroslav Vladár, Tibor Gurin a Pavol Šarišský
Vihorlatské osvetové stredisko v Humennom, 18.7.-8.8.2013
Medzinárodné výtvarné aktivity v projekte INSITA od svojho začiatku sprevádzajú rôzne vzdelávacie, spoločenské i výstavné podujatia, ktoré podporujú tvorivé snahy účastníkov a prinášajú širší pohľad na tvorbu naivného a ľudového umenia pre divákov či návštevníkov podujatia.
Aktuálny ročník sa sústredil na maliarsku tvorbu Martinčana Mira Vladára a sochársku tvorbu jubilantov Tibora Gurina (80) a nedožitej 70-tky Pavla Šarišského. Všetkých troch spája neobyčajná túžba a talent vypovedať o sebe, svojich spomienkach emóciách, prežitkoch ale aj životnej múdrosti v rôznosti tém ich osobitých životov. Všetci traja sa k výtvarnému umeniu dostali ako samoukovia. Neabsolvovali výtvarnú školu ani súkromné výtvarné štúdium, ale individuálnym štúdiom umenia, poznávaním (často aj intuitívnym) a neúnavným hľadaním, objavovaním a vlastnou prácou postupne zreli vo svojom názore i výraze. Pravidelnou konfrontáciou či už na súťažiach alebo na tvorivých pobytoch korigovali vlastné postupy a ozvláštňovali ich svojským prístupom. A to v takej miere, že postupne sa výsledky dostavovali v podobe ocenení a uznania tvorby aj v najvyšších národných súťažiach a výstavách. Umenie sa im stalo životnou potrebou, programom i sebarealizáciou.
Miroslav VLADÁR sa narodil v roku 1951 v Martine, absolvoval štúdium na Vysokej škole lesníckej a drevárskej vo Zvolene a aktívnu časť svojho života pracoval v rôznych nábytkárskych a drevárskych firmách. Výtvarnej tvorbe sa začal intenzívne venovať od roku 1981 vstupom do Štúdia amatérskych výtvarníkov pri vtedajšom Okresnom osvetovom stredisku v Martine, ktoré v tom čase viedol Dr. Stanislav Tropp a neskôr ak.mal. Alžbeta Štefunková. V roku 1993 opustil toto výtvarné štúdio a začal pracovať sám. Za obdobie svojej aktívnej maliarskej činnosti absolvoval viac ako 30 skupinových a niekoľko individuálnych výstav. Inšpiračným zdrojom pre jeho námety je návrat do detstva, spojeného s obcou Háj a domom starých rodičov. Práve tu sa formoval jeho hlboký vzťah k prírode, ľuďom, domácim zvieratám, k rozprávkam, povestiam a hrám, ktoré formovali jeho emocionálny svet a predurčovali poetiku budúcich obrazov. Tu patria obrazy dedinských rituálov, domácich prostredí a domáckych výrob rovnako ako obrazy detských hier a športov. Druhým žriedlom jeho návratov v obrazoch sú historické exkurzy do Banskej Štiavnice, Košíc..., v ktorých ho uchvacuje krása dobovej architektúry, atmosféra a originalita miesta, malebnosť uličiek, striech, architektonických detailov, postavičiek a príbehov týchto miest. Tieto obrazy vynikajú imaginatívnosťou, snovými predstavami, fantáziou (často i s únosnou mierou humoru). Svoje obrazy - príbehy komponuje do cyklov, tematických výpovedí, v ktorých sa poznanie často prepletá s fikciou, výtvarným zveličením, expresívnym koloritom, ktoré unášajú oko i srdce diváka do tajomných zákutí a imaginárneho sveta.
Výtvarná tvorba Tibora GURINA prináša iné obsahové posolstvo, aj keď čiastočne akoby nadväzoval na imagináciu Mira Vladára ale v odlišnom svete - svete slovanských mýtov a bájí, ktoré ho uchvátili celoživotne a programovo predovšetkým v kamennej plastike. (Na aktuálnej výstave nemáme zastúpenie jeho maliarskej tvorby, v ktorej hlavným motívom je banský život, práca, a príbehy z baní.) Tibor Gurin sa narodil v roku 1933 v slovenskej dedine Šarišáp v Maďarsku. Navštevoval ľudovú školu a slúžil ako pastier u gazdu. V roku 1946 sa s rodinou presťahoval do Handlovej, kde neskôr pracoval v hnedouhoľných baniach ako baník až do roku 1960. S rodinou sa potom sťahuje do Spišskej Novej Vsi. V Železorudných baniach Rudňany pracoval do roku 1980 ako haviar. Po odchode na čiastočný invalidný dôchodok pracoval v bani ako vzorkár. Po odchode do starobného dôchodku v roku 1988 už všetok svoj čas venuje výtvarnej tvorbe, s ktorou začal oveľa skôr. V 60-tych rokoch prešiel odborným školením pod vedením pedagóga Jána Polomu a neskôr úlohu lektora Klubu neprofesionálnych výtvarníkov prebral ak. sochár Ladislav Kacvinský. Gurin začal maľbou, no v 90-tych rokoch mu očné ochorenie znemožnilo intenzívne rozvíjať maliarsku tvorbu a postupne ju nahradilo sochárstvo, v ktorom naplno uplatňuje originálny umelecký prejav. Od roku 1977 sa výhradne zameral na slovanské božstvá očistené od vplyvu iných mytológií. Zjednotil rukopis a prírodný kameň necháva vo svojej podstate prirodzený a do materiálu citlivo vnáša premyslenú ideu. Rešpektuje hmotu a svoje vyjadrenie transformuje len do takej miery, aby použitý materiál nestratil svoje špecifikum. Materiál neopracúva do dokonalosti, necháva žiť jeho prírodnú formu. Cez hmotu sa chce priblížiť k súladu prírody a autorského zámeru. Vytvára si vlastný obraz mýtického námetu. Jeho umelecký záber zahŕňa sochárstvo, rezbárstvo ale i maľbu a kresbu, či tvorbu šperkov z minerálov. Patrí k výrazným osobnostiam slovenského insitného umenia, čo dlhé roky dokazuje neúnavnou tvorivou prácou a oceneniami.
Pavol ŠARIŠSKÝ je významný predstaviteľ ľudového rezbárstva druhej polovice 20.st. Pôvodným povolaním mechanizátor, pracoval ako zásobovač a neskôr profesionálny vodič až do odchodu na invalidný dôchodok. Narodil sa v roku 1943 v Mereticiach.
Rezbe sa venoval od 70.rokov minulého storočia. Jeho plastiky sú plné života a originality. Mal zmysel pre monumentálne cítenie, ale aj pre detailné spracovanie, ktoré sa odráža v jemnom vyrezávaní vlasov, geometrického ornamentu, kroja. Figuratívne tvary boli charakteristické robustnosťou s menšími hlavičkami, proporčne nadmerne sa rozširujúcim trupom či celým telom. Významné miesto v jeho tvorbe zaujímala žena. V sakrálnej podobe ako Madona, v profánnej ako žena v typickom dedinskom prostredí. Všetky sochy žien pôsobia dojmom ťarchavých. Je to potvrdenie toho, že vo svoj prospech využíval nepravidelnosť a prirodzené deformácie i obliny dreva, ktoré vznikli jeho rastom. Cit pre materiál sa odráža na celkovom spracovaní sochy, výbere témy pre konkrétne drevo a na jej rezbárskom dotvorení. Najradšej pracoval s jedným kusom dreva (orech, hruška, slivka, dub). Najdôležitejšie bolo, aby v jeho tvare zbadal budúcu figúru. Rešpektoval prirodzené tvary dreva, ktoré si príroda vytvorila. Ak zadaná téma vyžadovala hmotu v priestore, vybral si rozkonárené drevo. Na začiatku svoje sochy (prevažne menších rozmerov) polychrómoval pestrou ale citlivou farebnosťou. Pokúšal sa aj o reliéfnu tvorbu a maľbu, no najpresvedčivejším a najcharakteristickejším bol vždy pri sochách so sakrálnou témou. Pre svoju jedinečnosť výtvarnej výpovede bol pozývaný na mnohé sympóziá a stretnutia rezbárov, pripravil celý rad zaujímavých výstav doma i v zahraničí (Maďarsko, Nemecko, Slovinsko, Chorvátsko, Taliansko). Jeho diela sa nachádzajú v zbierkach SNG, SNM v Bratislave, regionálnych múzeách ako i v súkromných zbierkach. Významným úspechom bola prezentácia jeho prác na Trienále insitného umenia v Bratislave (1972, 1994), sám zorganizoval rezbárske sympóziá v Janove, kde žil, realizoval monumentálne sochy pre areál vo Východnej, Raslaviciach. Napriek úrazu v lete 2003, pri ktorom prišiel o 3 prsty pravej ruky sa usilovne pustil do vyrezávania cykly krížových ciest. Pri práci na sochárskom sympóziu v talianskej Mandrii v máji 2004 na pozvanie Antonia Protta vo veku 61 rokov dotĺklo jeho srdce pri poslednej soche s názvom Rozsievač.
Účastníci: 14 umelcov
Slovensko: Miroslav Vladár / Martin, Martin Mešša / Komárov, Anton Budzák / Poprad, Ján Špuler / Bobrov, Žaneta Grundzová / Snina, Emília Muličáková / Humenné, Nataša Knajzović / Detva
Maďarsko: István Kiss / Eger
Ukrajina: Svitlana Starodubceva / Ľvov, Zoryana Hutsulyak / Ľvov
Poľsko: Krzysztof Wojnicki / Grabownica
Srbsko: Ana Knjazović / Kovačica, Ivana Stanisavljević-Negic / Belehrad, Milan Stanisavljević / Belehrad
Sprievodné podujatia:
Poznávací program: Betliar - prehliadka umelecko-historickej expozície kaštieľa s výkladom, prehliadka Mauzólea Andrássyovcov s výkladom, Košice - prehliadka Dómu sv.Alžbety a historického jadra mesta s výkladom, návšteva „otvorenej galérie“ s drevenými plastikami Jána Krajčího a Stanislava Poleka v košickom lesoparku, beseda s autormi Humenné - návšteva ateliéru a galérie Mariána Kusika
Výstava: Vrastanie - maľba Mira Vladára, drevená plastika Pavla Šarišského a kamenná plastika Tibora Gurina (kurátorka: Mgr. Mária Mišková) výstavná sieň VOS: 17.7.-8.8.2013
---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
VRASTANIE (2013)
Miroslav Vladár, Tibor Gurin a Pavol Šarišský
Vihorlatské osvetové stredisko v Humennom, 18.7.-8.8.2013
Medzinárodné výtvarné aktivity v projekte INSITA od svojho začiatku sprevádzajú rôzne vzdelávacie, spoločenské i výstavné podujatia, ktoré podporujú tvorivé snahy účastníkov a prinášajú širší pohľad na tvorbu naivného a ľudového umenia pre divákov či návštevníkov podujatia.
Aktuálny ročník sa sústredil na maliarsku tvorbu Martinčana Mira Vladára a sochársku tvorbu jubilantov Tibora Gurina (80) a nedožitej 70-tky Pavla Šarišského. Všetkých troch spája neobyčajná túžba a talent vypovedať o sebe, svojich spomienkach emóciách, prežitkoch ale aj životnej múdrosti v rôznosti tém ich osobitých životov. Všetci traja sa k výtvarnému umeniu dostali ako samoukovia. Neabsolvovali výtvarnú školu ani súkromné výtvarné štúdium, ale individuálnym štúdiom umenia, poznávaním (často aj intuitívnym) a neúnavným hľadaním, objavovaním a vlastnou prácou postupne zreli vo svojom názore i výraze. Pravidelnou konfrontáciou či už na súťažiach alebo na tvorivých pobytoch korigovali vlastné postupy a ozvláštňovali ich svojským prístupom. A to v takej miere, že postupne sa výsledky dostavovali v podobe ocenení a uznania tvorby aj v najvyšších národných súťažiach a výstavách. Umenie sa im stalo životnou potrebou, programom i sebarealizáciou.
Miroslav VLADÁR sa narodil v roku 1951 v Martine, absolvoval štúdium na Vysokej škole lesníckej a drevárskej vo Zvolene a aktívnu časť svojho života pracoval v rôznych nábytkárskych a drevárskych firmách. Výtvarnej tvorbe sa začal intenzívne venovať od roku 1981 vstupom do Štúdia amatérskych výtvarníkov pri vtedajšom Okresnom osvetovom stredisku v Martine, ktoré v tom čase viedol Dr. Stanislav Tropp a neskôr ak.mal. Alžbeta Štefunková. V roku 1993 opustil toto výtvarné štúdio a začal pracovať sám. Za obdobie svojej aktívnej maliarskej činnosti absolvoval viac ako 30 skupinových a niekoľko individuálnych výstav. Inšpiračným zdrojom pre jeho námety je návrat do detstva, spojeného s obcou Háj a domom starých rodičov. Práve tu sa formoval jeho hlboký vzťah k prírode, ľuďom, domácim zvieratám, k rozprávkam, povestiam a hrám, ktoré formovali jeho emocionálny svet a predurčovali poetiku budúcich obrazov. Tu patria obrazy dedinských rituálov, domácich prostredí a domáckych výrob rovnako ako obrazy detských hier a športov. Druhým žriedlom jeho návratov v obrazoch sú historické exkurzy do Banskej Štiavnice, Košíc..., v ktorých ho uchvacuje krása dobovej architektúry, atmosféra a originalita miesta, malebnosť uličiek, striech, architektonických detailov, postavičiek a príbehov týchto miest. Tieto obrazy vynikajú imaginatívnosťou, snovými predstavami, fantáziou (často i s únosnou mierou humoru). Svoje obrazy - príbehy komponuje do cyklov, tematických výpovedí, v ktorých sa poznanie často prepletá s fikciou, výtvarným zveličením, expresívnym koloritom, ktoré unášajú oko i srdce diváka do tajomných zákutí a imaginárneho sveta.
Výtvarná tvorba Tibora GURINA prináša iné obsahové posolstvo, aj keď čiastočne akoby nadväzoval na imagináciu Mira Vladára ale v odlišnom svete - svete slovanských mýtov a bájí, ktoré ho uchvátili celoživotne a programovo predovšetkým v kamennej plastike. (Na aktuálnej výstave nemáme zastúpenie jeho maliarskej tvorby, v ktorej hlavným motívom je banský život, práca, a príbehy z baní.) Tibor Gurin sa narodil v roku 1933 v slovenskej dedine Šarišáp v Maďarsku. Navštevoval ľudovú školu a slúžil ako pastier u gazdu. V roku 1946 sa s rodinou presťahoval do Handlovej, kde neskôr pracoval v hnedouhoľných baniach ako baník až do roku 1960. S rodinou sa potom sťahuje do Spišskej Novej Vsi. V Železorudných baniach Rudňany pracoval do roku 1980 ako haviar. Po odchode na čiastočný invalidný dôchodok pracoval v bani ako vzorkár. Po odchode do starobného dôchodku v roku 1988 už všetok svoj čas venuje výtvarnej tvorbe, s ktorou začal oveľa skôr. V 60-tych rokoch prešiel odborným školením pod vedením pedagóga Jána Polomu a neskôr úlohu lektora Klubu neprofesionálnych výtvarníkov prebral ak. sochár Ladislav Kacvinský. Gurin začal maľbou, no v 90-tych rokoch mu očné ochorenie znemožnilo intenzívne rozvíjať maliarsku tvorbu a postupne ju nahradilo sochárstvo, v ktorom naplno uplatňuje originálny umelecký prejav. Od roku 1977 sa výhradne zameral na slovanské božstvá očistené od vplyvu iných mytológií. Zjednotil rukopis a prírodný kameň necháva vo svojej podstate prirodzený a do materiálu citlivo vnáša premyslenú ideu. Rešpektuje hmotu a svoje vyjadrenie transformuje len do takej miery, aby použitý materiál nestratil svoje špecifikum. Materiál neopracúva do dokonalosti, necháva žiť jeho prírodnú formu. Cez hmotu sa chce priblížiť k súladu prírody a autorského zámeru. Vytvára si vlastný obraz mýtického námetu. Jeho umelecký záber zahŕňa sochárstvo, rezbárstvo ale i maľbu a kresbu, či tvorbu šperkov z minerálov. Patrí k výrazným osobnostiam slovenského insitného umenia, čo dlhé roky dokazuje neúnavnou tvorivou prácou a oceneniami.
Pavol ŠARIŠSKÝ je významný predstaviteľ ľudového rezbárstva druhej polovice 20.st. Pôvodným povolaním mechanizátor, pracoval ako zásobovač a neskôr profesionálny vodič až do odchodu na invalidný dôchodok. Narodil sa v roku 1943 v Mereticiach.
Rezbe sa venoval od 70.rokov minulého storočia. Jeho plastiky sú plné života a originality. Mal zmysel pre monumentálne cítenie, ale aj pre detailné spracovanie, ktoré sa odráža v jemnom vyrezávaní vlasov, geometrického ornamentu, kroja. Figuratívne tvary boli charakteristické robustnosťou s menšími hlavičkami, proporčne nadmerne sa rozširujúcim trupom či celým telom. Významné miesto v jeho tvorbe zaujímala žena. V sakrálnej podobe ako Madona, v profánnej ako žena v typickom dedinskom prostredí. Všetky sochy žien pôsobia dojmom ťarchavých. Je to potvrdenie toho, že vo svoj prospech využíval nepravidelnosť a prirodzené deformácie i obliny dreva, ktoré vznikli jeho rastom. Cit pre materiál sa odráža na celkovom spracovaní sochy, výbere témy pre konkrétne drevo a na jej rezbárskom dotvorení. Najradšej pracoval s jedným kusom dreva (orech, hruška, slivka, dub). Najdôležitejšie bolo, aby v jeho tvare zbadal budúcu figúru. Rešpektoval prirodzené tvary dreva, ktoré si príroda vytvorila. Ak zadaná téma vyžadovala hmotu v priestore, vybral si rozkonárené drevo. Na začiatku svoje sochy (prevažne menších rozmerov) polychrómoval pestrou ale citlivou farebnosťou. Pokúšal sa aj o reliéfnu tvorbu a maľbu, no najpresvedčivejším a najcharakteristickejším bol vždy pri sochách so sakrálnou témou. Pre svoju jedinečnosť výtvarnej výpovede bol pozývaný na mnohé sympóziá a stretnutia rezbárov, pripravil celý rad zaujímavých výstav doma i v zahraničí (Maďarsko, Nemecko, Slovinsko, Chorvátsko, Taliansko). Jeho diela sa nachádzajú v zbierkach SNG, SNM v Bratislave, regionálnych múzeách ako i v súkromných zbierkach. Významným úspechom bola prezentácia jeho prác na Trienále insitného umenia v Bratislave (1972, 1994), sám zorganizoval rezbárske sympóziá v Janove, kde žil, realizoval monumentálne sochy pre areál vo Východnej, Raslaviciach. Napriek úrazu v lete 2003, pri ktorom prišiel o 3 prsty pravej ruky sa usilovne pustil do vyrezávania cykly krížových ciest. Pri práci na sochárskom sympóziu v talianskej Mandrii v máji 2004 na pozvanie Antonia Protta vo veku 61 rokov dotĺklo jeho srdce pri poslednej soche s názvom Rozsievač.
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Insita 2014
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Termín: 6.-11.7.2014
Účastníci: 14 umelcov
Slovensko: Anton Budzák / Poprad, Ján Krlička / Zlatá Baňa, Andrej Gavula / Čabiny, Emília Muličáková / Humenné, Michal Škrovina / Bratislava, Jozef Šabo / Bratislava, Nataša Knjazović / Detva
Maďarsko: István Kiss / Eger
Ukrajina: Roman Zilinko / Ľvov, Natália Kuľchytska-Bartkiv / Ľvov
Poľsko: Łukasz Haduch / Brzozów
Srbsko: Ana Knajzović / Kovačica, Janko Śirka / Padina, Radoś Paunović / Zaječar
Sprievodné podujatia:
Poznávací program: Dolný Kubín - prehliadka umeleckej expozície a expozície diela Štefana Siváňa v Oravskej galérii s výkladom, Slanický ostrov umenia - prehliadka expozície drevenej a kamennej plastiky, Bobrov: Návšteva v ateliéri Jána Špulera.
Výstava: Łukasz Haduch, Krszystof Wojnicki, Renata Zaremba, Gregorz Nycz - výtvarný profil členov Warsztatu zajeciowej terapii zo Starej Wśi (kurátorky: Mgr. Alicja Tomoń, Mgr. Mária Mišková), výstavná sieň VOS: 10.7.-12.8.2014
---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
PRIENIKY A SPOJENIA (2014)
Grzegorz Nycz, Renata Zaremba, Łukasz Haduch a Krzysztof Wojnicki
Vihorlatské osvetové stredisko v Humennom, 10.7.-8.8.2014
Grzegorz NYCZ
Narodil sa v roku 1976. Je absolventom stavebnej priemyslovky v Brzozówe. Ukončil aj počítačový kurz. V rokoch 2008-2012 pôsobil v Srodowiskovom Dom Sapomoci v Bliznom, kde sa naučil práci s drevom a keramikou. Od roku 2012 je členom stolárskej pracovne WTZ v Starej Wsi, kde uplatňuje svoje sochárske schopnosti. Ako vraví, práca s drevom je neobyčajne zaujímavá a dáva mu podnet do ďalšieho rozvoja. Svoju tvorivosť vníma nielen ako hobby, ale aj ako hnací motor pre jeho odbornú terapiu. V najbližšom čase plánuje zamestnať sa v Zakladzie Aktywizacji Zawodowej.
Zaoberá sa športom (hlavne cyklistikou a futbalom), hudbou a záhradníčením. Prezentácia jeho prác v Humennom je jeho debutom.
Renata ZAREMBA
Narodila sa v roku 1971 v Starej Wsi. Ukončila školské stredisko v Brzozowe a od roku 1999 je účastníčkou WTZ. Tu prešla viacerými pracovňami ( remeselné spracovanie prútia, keramika, domáca ekonomika, ručné práce a v pracovni pre prípravu do zamestnania ) Od roku 2008 rozvíja svoj talent v pracovni rozmanitostí a jej hlavným záujmom sa stalo kreslenie a maľovanie pastelmi a kriedou. Zo začiatku to šlo ťažko, ale postupne a po prvých drobných úspechoch naberala skúsenosti a dôveru v seba a maľovala stále radšej. Zaujíma sa aj o fotografiu a hudbu. Pre svoju skromnosť a ústretovosť je v kolektíve veľmi obľúbená. Tematicky sa zaoberá hlavne lokálnou tradíciou práce v rodinnom dome, maloroľníctvom a chovom zvierat. V svojej tvorbe využíva nielen reálne podnety ale vo svojej predstavivosti siaha aj do sveta fantázie. Každý, kto jej práce vidí, tvrdí, že obsahujú v sebe teplo a optimizmus.
Łukasz HADUCH
Narodil sa v roku 1985 V Brzozowe ako najmladší zo štyroch súrodencov. Základné školské vzdelanie ukončil vo veku 18 rokov. Od roku 2002 navštevuje chránené dielne Warsztat Terapii Zajęciovej v Starej Wsi, kde pracuje predovšetkým vo výtvarnej dielni. Obľubuje svet motorov a cestovania. A tieto nesplnené túžby a záľuby sa stali hlavnou témou a súčasne inšpiráciou autorskej tvorby. Na začiatku výtvarného záujmu boli výlučne iba automobily a zákutia mestských ulíc. Neskôr sa začal venovať aj sakrálnym témam. V súčasnosti najradšej maľuje ľudí a zvieratá. Fascinuje sa i tvorbou kalendárov. V každej voľnej chvíli si škicuje svoje námety a spája ich s konkrétnym dňom či už sviatku mena alebo s niečím vážnym a pre neho osobne veľmi dôležitým. Nosí svoje poznámky a záznamy a komponuje ich do obrazov. Najradšej pracuje s mastným pastelom na kartóne.
Jeho práce zaznamenávajú úspech a dostávajú sa aj do zbierok mnohých zberateľov naivného umenia a art brutu. Mimo iných sa jeho práce nachádzajú aj u známeho výtvarného kritika a majiteľa súkromnej galérie v Krakove pána Leszka Macáka.
Krzysztof WOJNICKI
Narodil sa v roku 1976 v Brzozove. Roky detstva a mládenectva prežil v Grabownici Starzeńskiej, kde žije dodnes. Vzdelanie ukončil v 2, triedach špeciálnej školy. Po tragickej smrti svojho otca, mal vtedy 12 rokov, pomáhal dedkovi v poľnohospodárstve. Na statku sa najviac zaujímal o kone. A domáce zvieratá a príroda sa stala aj námetom jeho výtvarného záujmu, ktoré začal maľovať po likvidácii dedkovho hospodárstva. Na začiatku pracoval kriedou na papier. Od roku 1999 navštevuje WTZ v Starej Vsi, kde pracuje v vo výtvarnej dielni. Tu odhalil svoj maliarsky talent a učarovali mu najmä akrylové a olejové farby. Veľké plátno nahradilo papier. Jeho práce sú charakteristické farebne čistými a kontrastnými plochami a čiernou obrysovou líniou. Tematicky sa najčastejšie zaoberá prírodou, zvieratami a ľuďmi. Opakovaným motívom koňa vyjadruje svoju túžbu po vlastnom živom koňovi a záhrade. Neskôr do jeho obrazov vstupujú aj exotické zvieratá. Obrazy sú charakteristické teplom, radosťou, odzrkadľujúcej životný optimizmus autora.
Účastníci: 14 umelcov
Slovensko: Anton Budzák / Poprad, Ján Krlička / Zlatá Baňa, Andrej Gavula / Čabiny, Emília Muličáková / Humenné, Michal Škrovina / Bratislava, Jozef Šabo / Bratislava, Nataša Knjazović / Detva
Maďarsko: István Kiss / Eger
Ukrajina: Roman Zilinko / Ľvov, Natália Kuľchytska-Bartkiv / Ľvov
Poľsko: Łukasz Haduch / Brzozów
Srbsko: Ana Knajzović / Kovačica, Janko Śirka / Padina, Radoś Paunović / Zaječar
Sprievodné podujatia:
Poznávací program: Dolný Kubín - prehliadka umeleckej expozície a expozície diela Štefana Siváňa v Oravskej galérii s výkladom, Slanický ostrov umenia - prehliadka expozície drevenej a kamennej plastiky, Bobrov: Návšteva v ateliéri Jána Špulera.
Výstava: Łukasz Haduch, Krszystof Wojnicki, Renata Zaremba, Gregorz Nycz - výtvarný profil členov Warsztatu zajeciowej terapii zo Starej Wśi (kurátorky: Mgr. Alicja Tomoń, Mgr. Mária Mišková), výstavná sieň VOS: 10.7.-12.8.2014
---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
PRIENIKY A SPOJENIA (2014)
Grzegorz Nycz, Renata Zaremba, Łukasz Haduch a Krzysztof Wojnicki
Vihorlatské osvetové stredisko v Humennom, 10.7.-8.8.2014
Grzegorz NYCZ
Narodil sa v roku 1976. Je absolventom stavebnej priemyslovky v Brzozówe. Ukončil aj počítačový kurz. V rokoch 2008-2012 pôsobil v Srodowiskovom Dom Sapomoci v Bliznom, kde sa naučil práci s drevom a keramikou. Od roku 2012 je členom stolárskej pracovne WTZ v Starej Wsi, kde uplatňuje svoje sochárske schopnosti. Ako vraví, práca s drevom je neobyčajne zaujímavá a dáva mu podnet do ďalšieho rozvoja. Svoju tvorivosť vníma nielen ako hobby, ale aj ako hnací motor pre jeho odbornú terapiu. V najbližšom čase plánuje zamestnať sa v Zakladzie Aktywizacji Zawodowej.
Zaoberá sa športom (hlavne cyklistikou a futbalom), hudbou a záhradníčením. Prezentácia jeho prác v Humennom je jeho debutom.
Renata ZAREMBA
Narodila sa v roku 1971 v Starej Wsi. Ukončila školské stredisko v Brzozowe a od roku 1999 je účastníčkou WTZ. Tu prešla viacerými pracovňami ( remeselné spracovanie prútia, keramika, domáca ekonomika, ručné práce a v pracovni pre prípravu do zamestnania ) Od roku 2008 rozvíja svoj talent v pracovni rozmanitostí a jej hlavným záujmom sa stalo kreslenie a maľovanie pastelmi a kriedou. Zo začiatku to šlo ťažko, ale postupne a po prvých drobných úspechoch naberala skúsenosti a dôveru v seba a maľovala stále radšej. Zaujíma sa aj o fotografiu a hudbu. Pre svoju skromnosť a ústretovosť je v kolektíve veľmi obľúbená. Tematicky sa zaoberá hlavne lokálnou tradíciou práce v rodinnom dome, maloroľníctvom a chovom zvierat. V svojej tvorbe využíva nielen reálne podnety ale vo svojej predstavivosti siaha aj do sveta fantázie. Každý, kto jej práce vidí, tvrdí, že obsahujú v sebe teplo a optimizmus.
Łukasz HADUCH
Narodil sa v roku 1985 V Brzozowe ako najmladší zo štyroch súrodencov. Základné školské vzdelanie ukončil vo veku 18 rokov. Od roku 2002 navštevuje chránené dielne Warsztat Terapii Zajęciovej v Starej Wsi, kde pracuje predovšetkým vo výtvarnej dielni. Obľubuje svet motorov a cestovania. A tieto nesplnené túžby a záľuby sa stali hlavnou témou a súčasne inšpiráciou autorskej tvorby. Na začiatku výtvarného záujmu boli výlučne iba automobily a zákutia mestských ulíc. Neskôr sa začal venovať aj sakrálnym témam. V súčasnosti najradšej maľuje ľudí a zvieratá. Fascinuje sa i tvorbou kalendárov. V každej voľnej chvíli si škicuje svoje námety a spája ich s konkrétnym dňom či už sviatku mena alebo s niečím vážnym a pre neho osobne veľmi dôležitým. Nosí svoje poznámky a záznamy a komponuje ich do obrazov. Najradšej pracuje s mastným pastelom na kartóne.
Jeho práce zaznamenávajú úspech a dostávajú sa aj do zbierok mnohých zberateľov naivného umenia a art brutu. Mimo iných sa jeho práce nachádzajú aj u známeho výtvarného kritika a majiteľa súkromnej galérie v Krakove pána Leszka Macáka.
Krzysztof WOJNICKI
Narodil sa v roku 1976 v Brzozove. Roky detstva a mládenectva prežil v Grabownici Starzeńskiej, kde žije dodnes. Vzdelanie ukončil v 2, triedach špeciálnej školy. Po tragickej smrti svojho otca, mal vtedy 12 rokov, pomáhal dedkovi v poľnohospodárstve. Na statku sa najviac zaujímal o kone. A domáce zvieratá a príroda sa stala aj námetom jeho výtvarného záujmu, ktoré začal maľovať po likvidácii dedkovho hospodárstva. Na začiatku pracoval kriedou na papier. Od roku 1999 navštevuje WTZ v Starej Vsi, kde pracuje v vo výtvarnej dielni. Tu odhalil svoj maliarsky talent a učarovali mu najmä akrylové a olejové farby. Veľké plátno nahradilo papier. Jeho práce sú charakteristické farebne čistými a kontrastnými plochami a čiernou obrysovou líniou. Tematicky sa najčastejšie zaoberá prírodou, zvieratami a ľuďmi. Opakovaným motívom koňa vyjadruje svoju túžbu po vlastnom živom koňovi a záhrade. Neskôr do jeho obrazov vstupujú aj exotické zvieratá. Obrazy sú charakteristické teplom, radosťou, odzrkadľujúcej životný optimizmus autora.
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Insita 2015
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Termín: 12.-17.7.2015
Účastníci: 14 umelcov
Slovensko: Ján Krlička / Zlatá Baňa, Michal Škrovina / Bratislava, Martin Mešša / Komárov, Milan Kostur / Betliar, Jana Michalková / Jasenov, Ján Špuler / Bobrov, Tibor Lešš / Močenok, Andrej Gavula / Čabiny
Maďarsko: István Kiss / Eger
Ukrajina: Roman Zilinko / Ľvov, Ostap Lozinskij / Ľvov
Poľsko: Łukasz Haduch / Brzozów
Srbsko: Ana Knjazović / Kovačica, Janko Śirka / Padina
Sprievodné podujatia:
Poznávací program: Bardejov - Múzeum ikon, prehliadka s výkladom, Poľsko: Krynica - prehliadka galérie Nikifora, Stara Wieś: prehliadka cirkevno-historickej a umeleckej expozície múzea a Baziliky, Warsztat Terapii Zajeciowej - návšteva umeleckých ateliérov a stretnutie so zamestnancami a klientmi WTZ
Výstava: Krédo - Viruju / výber zo sakrálnej tvorby: Roman Zilinko - ikona na dreve, Ostap Lozinskij - ikona na skle, Ján Krlička - polychrómovaná plastika a reliéf (kurátori: Roman Zilinko, Mgr. Mária Mišková), výstavná sieň VOS: 16.7.-14.8.2015, následné reprízy v Poľsko-slovenskom dome v Bardejove a Krynici / Poľsko.
---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
KRÉDO / VIRUJU (2015)
Ján Krlička, Roman Zilinko a Ostap Lozinskij
Vihorlatské osvetové stredisko v Humennom, 16.7.-18.8.2015
KRÉDO / VIRUJU - sprievodná výstava k 11.ročníku medzinárodného projektu INSITA 2015 tvorí kontinuálnu obsahovú líniu aktuálneho podujatia, v ktorom sa najmä v edukačných sprievodných podujatiach kládol akcent na poznávanie sakrálnych tém (Múzeum ikon v Bardejove, Bazilika a Sakrálne múzeum v Starej Wśi...). Sprievodné výstavy projektu sú takmer vždy výberom z tvorby účastníkov podujatia s cieľom hlbšieho ponoru do autorských koncepcií a výtvarných realizácií.
Ján KRLIČKA (1954) sa narodil vo Vrchlabí (Krkonoše). V roku 1961 sa s rodinou presťahovali do Prešova, kde žije a tvorí dodnes. Jeho vnímavá, senzitívna povaha so zmyslom pre poéziu, hudbu a literatúru si našla svoje kreatívne prostredie uprostred prírody, v rodinnej chatke v rekreačnej oblasti Sigord, kde mimo dosahu hlučného mesta sa cíti bezprostredne a slobodne. Oživuje spomienky, rozvíja osobné príbehy, objavuje korene človečenstva, reaguje na všetko rušivé, čo redukuje harmóniu hodnôt. V Krličkovom živote je tou dominantou viera. No nie je to navonok sofistikovaný prejav zbožnosti, ale vnútorná energia opierajúca sa o pevné základy poznania, rozvíjaná už v detstve a žitá dneškom. Biblické príbehy popretkávané detailami súčasného života, motivované ľudovou tradíciou pretavené do polychrómovaných reliéfov či plastík svätcov, piet a ukrižovaní, tvoria pilier jeho sakrálneho vnímania.
Roman ZILINKO (1979) sa narodil v Ternopoli. Žije a tvorí v Ľvove. V roku 2001 ukončil Ľvovskú bohosloveckú akadémiu (v súčasnosti Ukrajinská katolícka univerzita), v roku 2003 získal magisterský titul na Katolíckej univerzite v Lubline a v rokoch 2003-2006 absolvoval na tejto škole doktorandské štúdium na Inštitúte histórie umenia. Profesionálne sa zaoberá Ukrajinským ikonopisom XVII.-XVIII. st. a zvlášť Národnou karpatskou ikonou XIX. st. Pracuje ako kunsthistorik v Národnom múzeu A.Szeptyckeho v Ľvove.
Vlastnej výtvarnej tvorbe, v ktorej doménu tvoria ikony, inšpirované tradičnou hucuľskou bukovinskou ľudovou ikonou, sa venuje od roku 2010. Ako podkladový materiál používa najmä drevo, využívajúc jeho prirodzenú šrafúru a vlastnosti. V centre pozornosti je Bohorodička, ale aj postavy archanjelov a svätcov, ktorých zachycuje v charakteristických výjavoch. Neheroizuje, jeho ikony sú zobrazením jednoduchých ľudí s bohatou ornamentikou, charakteristickou pre ľudovú tvorbu svojho kraja. Centrálna kompozícia s frontálnym pohľadom zobrazovaných, farebnosť s akcentom teplých červených tónov v kontraste najmä s čiernou, presahovanie maľby nad okraj rámu, robí dielo uzavretým celkom. V roku 2013 získal Cenu Ministra kultúry Ukrajiny. Vystavoval v Ľvove, Ternopoli, Kijeve, Ľvove a v roku 2015 spolu s ďalšími tvorcami (vrátane Ostapa Lozynskeho) na Ukrajinskom inštitúte v New Yorku. Vystavená kolekcia je prvou samostatnou výstavou autora v zahraničí.
Osobné krédo: Miluj to, čo robíš a buď v tom štedrý!
Ostap LOZINSKIJ sa narodil v roku 1983 v Ľvove. Vyštudoval Národnú akadémiu umenia v Ľvove (2006), v roku 2007 absolvoval postgraduálne štúdium umenia na Inštitúte etnografie a etnológie v Ľvove. Pracuje ako vedúci sekcie pre výstavnú činnosť v Národnom múzeu Andreja Sheptyckeho v Ľvove. Tvorí od roku 2009. Vystavoval v Ukrajine, Poľsku, Kanade, Chorvátsku, Nemecku, USA. K jeho najväčšiemu hobby patrí zber ľudového umenia.
Hovorí o sebe, že proces tvorby je preňho možno najzaujímavejšou intelektuálnou hrou. Jeho ikony sú príbehmi, v ktorých nechýba spiritualita a emocionalita, podporená osobnou skúsenosťou a vnímaním kresťanských príbehov. Jeho program môžeme prirovnať k ceste, na ktorej umelec hľadá odpovede na otázky aj svojho vlastného bytia.
Osobné krédo: Byť pravdivý k sebe - byť pravdivý ku každému.
Účastníci: 14 umelcov
Slovensko: Ján Krlička / Zlatá Baňa, Michal Škrovina / Bratislava, Martin Mešša / Komárov, Milan Kostur / Betliar, Jana Michalková / Jasenov, Ján Špuler / Bobrov, Tibor Lešš / Močenok, Andrej Gavula / Čabiny
Maďarsko: István Kiss / Eger
Ukrajina: Roman Zilinko / Ľvov, Ostap Lozinskij / Ľvov
Poľsko: Łukasz Haduch / Brzozów
Srbsko: Ana Knjazović / Kovačica, Janko Śirka / Padina
Sprievodné podujatia:
Poznávací program: Bardejov - Múzeum ikon, prehliadka s výkladom, Poľsko: Krynica - prehliadka galérie Nikifora, Stara Wieś: prehliadka cirkevno-historickej a umeleckej expozície múzea a Baziliky, Warsztat Terapii Zajeciowej - návšteva umeleckých ateliérov a stretnutie so zamestnancami a klientmi WTZ
Výstava: Krédo - Viruju / výber zo sakrálnej tvorby: Roman Zilinko - ikona na dreve, Ostap Lozinskij - ikona na skle, Ján Krlička - polychrómovaná plastika a reliéf (kurátori: Roman Zilinko, Mgr. Mária Mišková), výstavná sieň VOS: 16.7.-14.8.2015, následné reprízy v Poľsko-slovenskom dome v Bardejove a Krynici / Poľsko.
---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
KRÉDO / VIRUJU (2015)
Ján Krlička, Roman Zilinko a Ostap Lozinskij
Vihorlatské osvetové stredisko v Humennom, 16.7.-18.8.2015
KRÉDO / VIRUJU - sprievodná výstava k 11.ročníku medzinárodného projektu INSITA 2015 tvorí kontinuálnu obsahovú líniu aktuálneho podujatia, v ktorom sa najmä v edukačných sprievodných podujatiach kládol akcent na poznávanie sakrálnych tém (Múzeum ikon v Bardejove, Bazilika a Sakrálne múzeum v Starej Wśi...). Sprievodné výstavy projektu sú takmer vždy výberom z tvorby účastníkov podujatia s cieľom hlbšieho ponoru do autorských koncepcií a výtvarných realizácií.
Ján KRLIČKA (1954) sa narodil vo Vrchlabí (Krkonoše). V roku 1961 sa s rodinou presťahovali do Prešova, kde žije a tvorí dodnes. Jeho vnímavá, senzitívna povaha so zmyslom pre poéziu, hudbu a literatúru si našla svoje kreatívne prostredie uprostred prírody, v rodinnej chatke v rekreačnej oblasti Sigord, kde mimo dosahu hlučného mesta sa cíti bezprostredne a slobodne. Oživuje spomienky, rozvíja osobné príbehy, objavuje korene človečenstva, reaguje na všetko rušivé, čo redukuje harmóniu hodnôt. V Krličkovom živote je tou dominantou viera. No nie je to navonok sofistikovaný prejav zbožnosti, ale vnútorná energia opierajúca sa o pevné základy poznania, rozvíjaná už v detstve a žitá dneškom. Biblické príbehy popretkávané detailami súčasného života, motivované ľudovou tradíciou pretavené do polychrómovaných reliéfov či plastík svätcov, piet a ukrižovaní, tvoria pilier jeho sakrálneho vnímania.
Roman ZILINKO (1979) sa narodil v Ternopoli. Žije a tvorí v Ľvove. V roku 2001 ukončil Ľvovskú bohosloveckú akadémiu (v súčasnosti Ukrajinská katolícka univerzita), v roku 2003 získal magisterský titul na Katolíckej univerzite v Lubline a v rokoch 2003-2006 absolvoval na tejto škole doktorandské štúdium na Inštitúte histórie umenia. Profesionálne sa zaoberá Ukrajinským ikonopisom XVII.-XVIII. st. a zvlášť Národnou karpatskou ikonou XIX. st. Pracuje ako kunsthistorik v Národnom múzeu A.Szeptyckeho v Ľvove.
Vlastnej výtvarnej tvorbe, v ktorej doménu tvoria ikony, inšpirované tradičnou hucuľskou bukovinskou ľudovou ikonou, sa venuje od roku 2010. Ako podkladový materiál používa najmä drevo, využívajúc jeho prirodzenú šrafúru a vlastnosti. V centre pozornosti je Bohorodička, ale aj postavy archanjelov a svätcov, ktorých zachycuje v charakteristických výjavoch. Neheroizuje, jeho ikony sú zobrazením jednoduchých ľudí s bohatou ornamentikou, charakteristickou pre ľudovú tvorbu svojho kraja. Centrálna kompozícia s frontálnym pohľadom zobrazovaných, farebnosť s akcentom teplých červených tónov v kontraste najmä s čiernou, presahovanie maľby nad okraj rámu, robí dielo uzavretým celkom. V roku 2013 získal Cenu Ministra kultúry Ukrajiny. Vystavoval v Ľvove, Ternopoli, Kijeve, Ľvove a v roku 2015 spolu s ďalšími tvorcami (vrátane Ostapa Lozynskeho) na Ukrajinskom inštitúte v New Yorku. Vystavená kolekcia je prvou samostatnou výstavou autora v zahraničí.
Osobné krédo: Miluj to, čo robíš a buď v tom štedrý!
Ostap LOZINSKIJ sa narodil v roku 1983 v Ľvove. Vyštudoval Národnú akadémiu umenia v Ľvove (2006), v roku 2007 absolvoval postgraduálne štúdium umenia na Inštitúte etnografie a etnológie v Ľvove. Pracuje ako vedúci sekcie pre výstavnú činnosť v Národnom múzeu Andreja Sheptyckeho v Ľvove. Tvorí od roku 2009. Vystavoval v Ukrajine, Poľsku, Kanade, Chorvátsku, Nemecku, USA. K jeho najväčšiemu hobby patrí zber ľudového umenia.
Hovorí o sebe, že proces tvorby je preňho možno najzaujímavejšou intelektuálnou hrou. Jeho ikony sú príbehmi, v ktorých nechýba spiritualita a emocionalita, podporená osobnou skúsenosťou a vnímaním kresťanských príbehov. Jeho program môžeme prirovnať k ceste, na ktorej umelec hľadá odpovede na otázky aj svojho vlastného bytia.
Osobné krédo: Byť pravdivý k sebe - byť pravdivý ku každému.
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Insita 2016
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Termín: 10.-15.7.2016
Účastníci: 15 umelcov
Slovensko: Jozef Pavlík / Osuské, Ján Krlička / Zlatá Baňa, Martin Mešša / Komárov, Dana Poláková / Pezinok, Ján Nedorost / Trenčín, Peter Zoričák / Kremnica, Jozef Rakovan / Štiavnik, Michal Škrovina / Bratislava, Martin Orlík / Vranov nad Topľou, Jana Michalková / Jasenov
Ukrajina: Taras Romanyuk-Keb / Ľvov
Česká republika: Dušan Chaloupka / Brno
Poľsko: Marian Paźucha / Nowy Sącz
Srbsko: Ana Knjazović / Kovačica, Janko Śirka / Padina
Sprievodné podujatia:
Poznávací program: Prešov - etnografická a historická expozícia Krajského múzea s výkladom, Židovské múzeum - prehliadka architektonickej pamiatky a expozície s výkladom, Solivar - prehliadka technickej kultúrnej pamiatky s výkladom, návšteva ateliéru Jána Krličku v Zlatej Bani
Výstava: Michal Škrovina - Príbehy z môjho života, (kurátorka: Mgr. Mária Mišková), výstavné priestory Vihorlatského múzea: 14.7.-31.8.2016
---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
PRÍBEHY MÔJHO ŽIVOTA (2016)
Michal Škrovina
Vihorlatské múzeum v Humennom, 14.7.-31.8.2016
Michal ŠKROVINA (1940) vyštudoval architektúru a už počas štúdií spolupracoval so Slovenským národným múzeom v Martine na dokumentácii ľudovej architektúry. Štúdium ľudového umenia ho priviedlo aj k vlastnému výtvarnému prejavu, ktorý má korene v naivnom poetizme a bezprostrednom výraze. Riadi sa citom a intuíciou, osobitou koncepciou, často so zmyslom pre humor. Maľuje temperou na tabuľové sklo a venuje sa aj výrobe maľovaných drevených figúrok. Aj keď jeho tvorba je z tematického pohľadu rôznorodá, jej ťažisko predstavujú obrazy z tradičného dedinského prostredia v okolí rodného Martina, ktoré dôverne pozná zo svojho detstva. Životné príbehy jemu blízkych ľudí zaujímajú v jeho vnímaní rovnako dôležité miesto. Inšpiráciu čerpá aj v histórii a povestiach, často opradených rúškom tajomstva. Svieža farebná škála či už na skle alebo dreve a často poetický charakter výtvarnej výpovede umocňuje celkovú pôsobivosť diela. Michal Škrovina patrí k výrazným predstaviteľom insitnej tvorby na Slovensku. Súčasne je i znalcom a zberateľom slovenského ľudového i insitného umenia.
Svoje diela prezentoval na výstavách a podujatiach doma i v zahraničí (Slovenská ľudová tvorba v Paríži (1982, 1993), Slovenské ľudové umenie v Mexico City, Dediny Európy vo výtvarnom umení (SNM Bratislava 1985), Súčasná slovenská hračka - Galéria M.A.Bazovského v Trenčíne, vystavoval v SNG v Bratislave, v Národnom múzeu v Prahe, v Oravskej galérii v Dolnom Kubíne, v Malokarpatskom múzeu v Pezinku, v Galérii insitného umenia SNG v Pezinku a inde. Spolupracuje s ÚĽUV-om, pracuje aj ako lektor pri výučbe maľby na sklo s osobitým vkladom pre telesne postihnuté deti. V roku 2001 získal kvalifikáciu Majster ľudovej umeleckej výroby. Jeho dielo bolo zhodnotené v publikáciách: Pišútová Irena: Maľovaný svet, Melicherčík Ivan: Umenie inštinktu a v roku 2008 v rozsiahlej monografii Marty Pastierikovej: Príbehy z môjho života (Vydavateľstvo Matice slovenskej, Martin).
Rovnomenný názov má aj výstava Škrovinových diel v galerijných priestoroch Vihorlatského múzea v Humennom v trvaní od 14.7. do 31.8.2016.
Účastníci: 15 umelcov
Slovensko: Jozef Pavlík / Osuské, Ján Krlička / Zlatá Baňa, Martin Mešša / Komárov, Dana Poláková / Pezinok, Ján Nedorost / Trenčín, Peter Zoričák / Kremnica, Jozef Rakovan / Štiavnik, Michal Škrovina / Bratislava, Martin Orlík / Vranov nad Topľou, Jana Michalková / Jasenov
Ukrajina: Taras Romanyuk-Keb / Ľvov
Česká republika: Dušan Chaloupka / Brno
Poľsko: Marian Paźucha / Nowy Sącz
Srbsko: Ana Knjazović / Kovačica, Janko Śirka / Padina
Sprievodné podujatia:
Poznávací program: Prešov - etnografická a historická expozícia Krajského múzea s výkladom, Židovské múzeum - prehliadka architektonickej pamiatky a expozície s výkladom, Solivar - prehliadka technickej kultúrnej pamiatky s výkladom, návšteva ateliéru Jána Krličku v Zlatej Bani
Výstava: Michal Škrovina - Príbehy z môjho života, (kurátorka: Mgr. Mária Mišková), výstavné priestory Vihorlatského múzea: 14.7.-31.8.2016
---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
PRÍBEHY MÔJHO ŽIVOTA (2016)
Michal Škrovina
Vihorlatské múzeum v Humennom, 14.7.-31.8.2016
Michal ŠKROVINA (1940) vyštudoval architektúru a už počas štúdií spolupracoval so Slovenským národným múzeom v Martine na dokumentácii ľudovej architektúry. Štúdium ľudového umenia ho priviedlo aj k vlastnému výtvarnému prejavu, ktorý má korene v naivnom poetizme a bezprostrednom výraze. Riadi sa citom a intuíciou, osobitou koncepciou, často so zmyslom pre humor. Maľuje temperou na tabuľové sklo a venuje sa aj výrobe maľovaných drevených figúrok. Aj keď jeho tvorba je z tematického pohľadu rôznorodá, jej ťažisko predstavujú obrazy z tradičného dedinského prostredia v okolí rodného Martina, ktoré dôverne pozná zo svojho detstva. Životné príbehy jemu blízkych ľudí zaujímajú v jeho vnímaní rovnako dôležité miesto. Inšpiráciu čerpá aj v histórii a povestiach, často opradených rúškom tajomstva. Svieža farebná škála či už na skle alebo dreve a často poetický charakter výtvarnej výpovede umocňuje celkovú pôsobivosť diela. Michal Škrovina patrí k výrazným predstaviteľom insitnej tvorby na Slovensku. Súčasne je i znalcom a zberateľom slovenského ľudového i insitného umenia.
Svoje diela prezentoval na výstavách a podujatiach doma i v zahraničí (Slovenská ľudová tvorba v Paríži (1982, 1993), Slovenské ľudové umenie v Mexico City, Dediny Európy vo výtvarnom umení (SNM Bratislava 1985), Súčasná slovenská hračka - Galéria M.A.Bazovského v Trenčíne, vystavoval v SNG v Bratislave, v Národnom múzeu v Prahe, v Oravskej galérii v Dolnom Kubíne, v Malokarpatskom múzeu v Pezinku, v Galérii insitného umenia SNG v Pezinku a inde. Spolupracuje s ÚĽUV-om, pracuje aj ako lektor pri výučbe maľby na sklo s osobitým vkladom pre telesne postihnuté deti. V roku 2001 získal kvalifikáciu Majster ľudovej umeleckej výroby. Jeho dielo bolo zhodnotené v publikáciách: Pišútová Irena: Maľovaný svet, Melicherčík Ivan: Umenie inštinktu a v roku 2008 v rozsiahlej monografii Marty Pastierikovej: Príbehy z môjho života (Vydavateľstvo Matice slovenskej, Martin).
Rovnomenný názov má aj výstava Škrovinových diel v galerijných priestoroch Vihorlatského múzea v Humennom v trvaní od 14.7. do 31.8.2016.
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|