Mesto Humenné sa nachádza v severovýchodnej časti východného Slovenska, v juhozápadnej časti rovnomenného okresu. Je súčasťou Prešovského kraja, hospodárske a kultúrno-spoločenské centrum Horného Zemplína. Pre svoju polohu pri hraniciach s Poľskom a Ukrajinou je často nazývané bránou do východnej Európy. Vzniklo zo starej slovanskej osady pri rieke Laborec, o ktorej prvá písomná zmienka pochádza z roku 1317. Ďalšia história mesta je nerozlučne spätá s viac ako 350-ročnou érou Drugethovcov, následne Csákyovcov a Andrássyovcov. Ak chcete spoznať históriu mesta, odporúčame navštíviť Humenský kaštieľ, ale aj ďalšie početné historické a iné pamiatky. V meste sa každoročne konajú rôzne kultúrne podujatia - festivaly, koncerty, divadelné predstavenia… V okolí Humenného nájdete krásnu prírodu, turistické chodníky a zaujímavé miesta.

Renesančný kaštieľ
Kaštieľ aj skanzen sa nachádzajú v Parku mieru. Stavba bola a aj dnes je dominantou centra mesta. Prvá písomná zmienka o humenskom kaštieli - hrade je z roku 1449 v súvislosti s jeho obsadením bratríkmi a následným požiarom. Je však pravdepodobné, že už na prelome 13. a 14. storočia stál na tomto mieste „hrad“ - sídlo mocných zemepánov - Drugethovcov, ktorí vlastnili Humenné a okolie i neďaleké hrady. Stredoveké humenské hradné sídlo bolo v tom čase jednoduchou blokovou stavbou obohnané vodnou priekopou napájanou vodou z Kudlovského potoka a s padacím vstupným mostom na južnej strane.

Na základoch niekdajšieho vodného hradu dali Drugethovci postaviť veľký reprezentačný kaštieľ. Výstavba trvala niekoľko rokov. V roku 1619 bola stavba kaštieľa dokončená, vznikla veľká budova štvorcového pôdorysu s ústredným nádvorím, ktoré lemovali polkruhové arkády, a mohutnými štvorcovými nárožnými vežami, ktoré zaručovali bezpečnosť. Veľká veža so vstupnou bránou a padacím mostom ponad vodnú priekopu sa vypína uprostred južného krídla /priečelia/.  Ako spomienka na stredoveký hrad ostal zachovaný padací most pri vstupe do kaštieľa. Kaštieľ bol pôvodne ukončený plochou strechou s atikou. Kaštieľ v Humennom sa tak zaradil medzi renesančné stavby z konca 16. a začiatku 17. storočia na Slovensku. Po smrti Žigmunda Drugetha sa mení vzhľad kaštieľa. Polovica kaštieľa bola prebudovaná a zakrytá kopulovitou strechou.


V 2. polovici 18. storočia kaštieľ dostal podobu barokových stavieb. V strede priečelia vznikol veľký barokový rizalit ukončený zvlnenou krivkou, atiku nahradili kopulovitou strechou s manzardami. Na južnej strane nádvoria pristavali veľký balkón ukončený balustrádou, ktorý bol prístupný iba z reprezentačných miestností prvého poschodia, zamurovali arkády na nádvorí. Na vonkajšej fasáde zmenili tvar okien a začali odstraňovať atiku (Enderov obraz), ktorú nahradzovali krovom pokrytým šindľom. V interiéroch nastali väčšie zmeny. Niekoľko miestností na prízemí bolo vyzdobených nástennými iluzívnymi maľbami, dodnes sa zachovali dotvorené štukovanou výzdobou stropov a všetky dostali drevené obloženie - v dámskom krídle bielo-zlato-zelené, v pánskom tmavé dubové. Iniciátormi týchto zmien boli Csákyovci, ktorí upravili svoje sídlo podľa vlastných predstáv, kaštieľu dali jednotnú architektonickú podobu (pseudobaroký vzhľad). V interiéri dali drevom obložiť knižnicu a ďalšie miestnosti. Do viacerých izieb južného krídla zabudovali krby a stropy dali ozdobiť bohatou štukatúrou.

Posledná najväčšia úprava kaštieľa bola realizovaná v 2. polovici 19. storočia za Andrássyovcov, keď kaštieľ dostal jednotnú architektonickú podobu (pseudobaroký vzhľad). Centrálne umiestnená veľká knižnica bola upravená dreveným obložením spolu s kazetovým stropom. Do reprezentačných miestností južného krídla boli vstavané mohutné krby a reprezentačné schodište obohatila náročná stropná štukatúra. Okolo kaštieľa zriadili pekný park, vpredu francúzsky a smerom na východ anglický spolu s rybníkom.

Koncom 2. svetovej vojny bol kaštieľ poškodený, neskôr v požiari zhorela šindľová strecha, ktorá bola iba  provizórne opravená. S úplnou rekonštrukciou budovy sa začalo až v roku 1964 a do používania bol kaštieľ odovzdaný v roku 1972. Dnes návštevníci múzea môžu v jeho priestoroch opäť obdivovať prácu a zručnosť remeselníkov a umelcov zo Slovenska i Európy.

Od roku 1963 je renesančný kaštieľ vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.

Park mieru je tiež národnou kultúrnou pamiatkou. Vznikol v 19. storočí. Rastú v ňom zaujímavé dreviny vrátane vzácneho ginka. Ginko dvojlaločné je vzácny strom, ktorý sa nachádza pri hrabovej aleji medzi amfiteátrom a renesančným kaštieľom. Tento strom je zaradený do katalógu chránených stromov, ktorý je vedený Ministerstvom životného prostredia SR. Dôvod jeho vzácnosti je vek stromu, odhadovaný je na 150 rokov s obvodom kmeňa 253 cm. Celková výška stromu je 20 metrov. Tiene stromov v anglickej časti parku môžete vystriedať posedením pri žblnkotajúcich fontánach v jeho francúzskej časti.

Vihorlatské múzeum
Historická budova renesančného kaštieľa, ktorá je v zriaďovateľskej pôsobnosti Prešovského samosprávneho kraja, je dnes sídlom Vihorlatského múzea.  Vznik múzea siaha do roku 1960, ktorý je spojený s rozhodnutím Rady Mestského národného výboru, že zrenovovaný kaštieľ bude slúžiť aj múzejným účelom. Zbernú oblasť vymedzovali hranice okresov Humenné, Snina a Medzilaborce.

Návštevníci si môžu prezrieť v jeho priestoroch umelecko-historickú expozíciu dobových interiérov, ktorá predstavuje bývanie šľachty od renesancie po začiatok 20. storočia, prírodovednú expozíciu alebo príležitostné výstavy organizované v priestoroch galérie. Návštevníkom koncertov vážnej hudby je k dispozícii koncertná sieň.

V súčasnej dobe je v zbierkových fondoch múzea sústredených viac než stotisíc kusov zbierkových predmetov. Napriek autenticite každého z nich medzi najhodnotnejšie patria nálezy keltských mincí (Ptičie), hromadný nález mincí zo 17. storočia (Topoľa), unikátne starožitné zbrane a brnenia, barokové ikony, hodnotné obrazy, pôvodný mobiliár a mnohé ďalšie vzácne zbierkové predmety. S narastajúcim počtom zbierok a rozvojom výskumnej činnosti sa v múzeu vytvárajú priaznivé podmienky pre expozičnú a výstavnú činnosť.

EXPOZÍCIE:

Umelecko-historická expozícia - situovaná do dobových priestorov renesančného kaštieľa ponúka pohľad na bytovú kultúru šľachty od obdobia renesancie po 20. storočie.
Prírodovedná expozícia - Živočíšstvo Horného Zemplína - poukazuje na stav okolitej prírody a tým nepriamo aj na stav nášho životného prostredia. Jej cieľom je povzbudiť prirodzený záujem mládeže o prírodu a nasmerovať k aktívnej ochrane prírodného a životného prostredia.
Expozícia ľudovej architektúry a bývania - so svojou rozlohou 4 ha je umiestnený takmer v strede mesta na pomerne atraktívnom a členitom teréne vystihujúcom charakter Horného Zemplína.
Expozícia sakrálneho umenia s kaplnkou Panny Márie - o jej existencii sa dozvedáme až zo súpisu z roku 1654. Kaplnka bola neodmysliteľnou súčasťou stavieb šľachtických sídel od raného stredoveku po 20. storočie.
Galerijná sieň Oresta Dubaya - Orest Duby bol grafik, ilustrátor a maliar, významná osobnosť zakladateľskej generácie slovenskej grafiky, dielo ktorého, zvlášť grafika je už dávno známe v našej vlasti i mimo nej. Zbierkový fond galerijného oddelenia tvorí vyše 1100 zbierkových predmetov.

Skanzen - expozícia ľudovej architektúry a bývania
Areál tejto expozície je umiestnený takmer v strede mesta (rozloha 4 ha) na pomerne atraktívnom a členitom teréne vystihujúcom charakter Horného Zemplína. Je súčasťou Vihorlatského múzea, ktoré je hneď neďaleko. Nachádza sa v ňom 15 drevených objektov. Tým najvýznamnejším je drevený chrám svätého Archanjela Michala z roku 1764.

Prehliadka expozície začína v objekte obytného trojpriestorového zrubového domu bez hospodárskej časti, pozostávajúci z izby, siene a komory. Bol postavený pred 1. svetovou vojnou v Klenovej a do skanzenu presťahovaný v roku 1977. Steny sú zhotovené z tesaných trámov, spojené v rohoch zrubením a omastené hlinou. Je to charakteristická usadlosť chudobného roľníka s pomerne skromným interiérom slúžiacim na základné pokrytie životných potrieb. Inventár pozostával iba z nevyhnutných kusov nábytku, ktorý bol zväčša sústredený v obytnej miestnosti.

Ďalší obytný hospodársky dom pochádza z Kalnej Roztoky a do areálu skanzenu bol presťahovaný v roku 1976. Je to pozdĺžna zrubová stavba s celkovou dĺžkou 25,2 m, pozostávajúca z obývacej izby „chyži“, predsiene „sini“, komory, stodoly a maštale so slamenou strechou. Steny z bukových trámov sú osadené na kamennej podmurovke a omastené hlinou. Je to typická drevená stavba v uvedenom regióne z druhej polovice 18. storočia, pretrvávajúca na rôznych miestach v Nízkych Beskydoch a Bukovských vrchoch až do 50. rokov 20. storočia. Domček bol obývaný až do roku 1974. V obytnej miestnosti sa nachádza stôl, posteľ, lavice - šafárne, riad na varenie a textil. V komore je nainštalovaná výroba metiel z brezového prútia. V stodole je uložené poľnohospodárske náradie (voz, sane, pluh, plužňatá, mlynok na čistenie obilia, sečkáreň, cepy a hrable).

Pivnicu so sypancom z Ruskej Volovej presťahovali do múzea v roku 1976.

Objekt z Oľšinkova, priestorovým riešením podobný predchádzajúcemu domu, nemá stodolu a je krytý šindľom. V komore je nainštalovaná dielňa kolára s typickým inventárom (stojan na výrobu kolies, pílky, hoblíky, vrtáky, kružidlá a pod.) Objekt podľa signovania na mašternom tráme je novšieho dáta - 1921. Neďaleko od domu z Olšinkova je vybudovaný samostatný objekt pivnice s malým senníkom.

Objektom pochádzajúcim z obce Zemplínske Hámre je obytný hospodársky dom obdĺžnikového tvaru, dlhý 21,85 m, pozostávajúci z obytnej a hospodárskej časti. Objekt je osadený na kamennej podmurovke, steny drevené, z vnútornej a vonkajšej strany omastené hlinou, pokrytý šindľovou strechou. V komore a čiastočne v predsieni je nainštalovaná hrnčiarska dielňa s ukážkami hrnčiarskych výrobkov od majstra J. Halamku zo Sniny.

Drevený kostolík z Novej Sedlice je medzi všetkými objektmi v skanzene najstarší a do areálu skanzenu bol premiestnený v roku 1974 ako prvý. Nad vstupom do kostola je na drevenom tráme vyrytý dátum jeho postavenia, rok 1764. Pre našu oblasť je charakteristický trojpriestorový východokarpatský typ sakrálnej stavby so zrubovou konštrukciou. Trojpriestorovosť zvonku zdôrazňuje trojica veži nad centrálnymi priestormi s drevenými kupolami. Jeho jednoduchý vzhľad vzbudzoval dôveru, priťahoval veriacich vo chvíľach odpočinku po ťažkej týždennej práci. Kostolík mal vyjadrovať skutočnosť, že je sídlom Boha, ku ktorému s pokorou sa obracali nielen pastieri, ale aj drevorubači a roľníci, starci i mládež. Všetci tu hľadali porozumenie, lásku a šťastie. Dnes tento skvost ľudovej architektúry každoročne obdivujú tisíce návštevníkov múzea, a to nielen jeho vonkajší vzhľad, ale hlavne jeho zreštaurovaný ikonostas a oltár.

Z dreveného kostolíka smerujú kroky návštevníka k obytnému hospodárskemu domu z Nechválovej Polianky. Prízemná zrubová stavba obdĺžnikového tvaru pozostáva z obývacej izby, predsiene a dvoch maštalí. Jedna slúžila na ustajňovanie dobytka, druhá pre ovce a kozy. Obytná a hospodárska časť je prekrytá spoločnou strechou. Interiér je vybavený len základným inventárom. Vedľa domu je postavená sýpka z Výravy. Obvodové steny vyhotovené z drevených trámov bez vonkajšieho omazania hlinou, vyplnené je len špárovanie. Slúžila na uskladňovanie obilia a poľnohospodárskeho náradia.

Neodmysliteľnou súčasťou dedinskej architektúry a koloritu obce boli kováčske dielne. Jedna na ukážku bola prevezená z Nechvaľovej Polianky. Je to obdĺžniková zrubová stavba rozmerov 6 m × 3 m s dielňou s prístreškom. Špáry zrubu vyplnené hlinou, krytina dosková. Inventár dielne zodpovedá jej poslaniu. Ohnisko s kováčskym mechom (dúchadlom), kovadlina, rôzne typy kladív, klieští a vybíjakov tvorili základnú výbavu dielne. Pod prístreškom sa podkúvali kone, v dielni sa vyrábali podkovy a rôzny poľnohospodársky inventár (pluhy, plužňatá, brány, motyky a pod.).

Cestou k ďalšiemu objektu sú tri drobné stavby rozložené severne od kováčskej dielne: je to váhadlová studňa, senník „oboroh“ a zrubená sýpka s pivnicou.

Obytný hospodársky dom z Výravy stojí na podmurovke z riečneho kameňa. Pozdĺžna zrubová stavba pozostáva z prednej obývacej izby, predsiene a komory. K obývaciemu traktu je pripojená maštaľ s vetracími okienkami. V obývacej izbe a v predsieni je inštalovaný postup spracovania konopí a výroba plátna (trlice, štec, kolovrátky, praslice, krosná a pod.) V komore možno obdivovať rôzne typy drevených stúp s tĺčkami a lis na výrobu jedlého oleja.

Za dedinou pri vodných tokoch sa nachádzali mlyny. Jeden z nich pochádza z Vyšnej Jablonky. Ide o obytný dom spojený s mlynicou. Vchod do obývacej izby je riešený cez mlynicu. Obývací priestor je zvonku i zvnútra omazaný hlinou a obielený. Na zrube stien mlynice sú hlinou zaplnené iba špáry medzi trámami. Z bežného inventáru obývacej izby sa vymyká prekrásna svadobná truhlica, bohato zdobená geometrickými vzormi. V mlynici upúta pozornosť veľký drevený mechanizmus mlyna s násypníkom, s jedným stabilným a jedným rotujúcim kameňom. Voda z výšky padala na lopatky mlynského kolesa a tým dávala do pohybu celý mechanizmus.

Výlet za poznaním - prečo navštíviť Humenné